Autor hororových kníh Ďáblův hřbet (2022, Golden Dog), Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.7.2023 09:27Poslední jednorožec
    Poslední jednorožec je v prvom rade kniha od amerického spisovateľa Petra S. Beaglea z konca 6O. rokov 20. storočia. V r. 1982 vznikol britsko-americko-japonský animovaný film. V Čechách knižka prvý raz vyšla v r. 1997 vo vydavateľstve Altar. Komiksovú adaptáciu české CC vydalo v tvrdej väzbe s prebalom a lacetkou. Jednu vec si vyjasnime hneď na začiatku: Poslední jednorožec je nádherne nakreslený komiks. Ale že fakt nádherne. Na môj vkus azda už až priveľmi gýčovito, ale proste krásne. Zaliečavo krásne, ale krásne. Páčil sa mi kontrast v podobe ústredného jednorožca (pardon, jednorožky), ktorý vizuálne vôbec nezapadal do zvyšku komiksu, čo bol skvelý umelecký zámer. Vďaka nemu jednorožkyňa pôsobí ako čosi neskutočné, čo nepatrí do okolitého sveta, ktorý kedysi možno žil mýtmi, ale tie sa z neho, ako to už chodí, postupne vytratili a zostala len nudná realita. Trocha ako keď animovanú postavičku vložíte do normálneho hraného filmu. Faktom žiaľ je, že hoci som čakal pecku, ktorá ma odpáli, nakoniec som sa v deji na prvé čítanie skoro vôbec nechytal. Buď som sa v ňom strácal alebo som mu nerozumel... alebo ma skrátka nebavil. Na mňa to bolo príliš rozprávkové; čosi medzi temne magickou filozofiou a čítaním pre dievčatá. Na scenári sa Beagle paradoxne vôbec nepodieľal; scenár napísal iný Peter a to konkrétne Peter B. Gillis (UKK – Marvel: Co kdyby?, NHM: Doctor Strange). Pravdupovediac? Dosť mi to pripomenulo komiks Škret (tiež vydalo CC), ktorého som čítal pred Posledním jednorožcom, ale samozrejme treba dodať, že Poslední jednorožec vznikol skôr, takže ak niekto niekoho vykrádal, tak čísla jasne poskytnú odpoveď na otázku kto (neškodná mytologická bytosť chce byť milovaná a žiť v pokoji a mieri, putuje rozprávkovým svetom, stretáva rôzne bytosti a ľudí a celé je to drsne magické a pritom realistické, temné, ale i gýčovo rozprávkové).
  • Ivan Kucera
    No... tak nič. Nielen od záveru, ale od celého runu, v ktorom Bane doslova i filozoficky prelomí Batmana napoly, som (naivne?) čakal ponurú, depresívnu, komornú psychojazdu s mrazivo triumfujúcim zloduchom a zdeptaným a fyzicky (a inak) zlikvidovaným netopierom. Dočkal som sa tony monotónnej nonstop akcie s postavami, ktoré ma nebavili (Baneova partička, Robin). Ústredná myšlienka o páde rytiera je geniálna, ale scenáristi k nej mali pristúpiť inak. Jasné, dnes, v roku 2023, komiks pôsobí samozrejme inak, ako na začiatku 9O. rokov. Vtedy to mohla byť solídna šleha medzi oči. Alebo nie? Akcia strieda akciu, jeden protivník druhého a toto sa opakovalo väčšinu runu. Takto výnimočný komiks ozaj nevyzerá a podľa mňa nemohol vyzerať ani vtedy (že bola taká móda, to už je iný príbeh). Až po onom osudovom „nalomení“ sa príbeh vybral zaujímavejším smerom. Bruce Wayne skončil na vozíku, symbol Batmana bol zničený... no a v tom je problém. On vlastne zničený nebol. Batmanova „rodina“ totiž veľmi dobre vie, že symbol musí žiť ďalej. Dokonca musí prežiť svojho „majiteľa“. A tak sa novým Batmanom stáva Azrael alias Jean-Paul Valley. U toho sa síce tvorcovia snažia, aby bol sakra drsný (a ochotný prekračovať morálne hranice, ktoré by Batman jakživ neprekročil), ale neviem, či to bol čisto môj osobný problém, alebo to takto majú aj ostatní, ale za mňa je Jean-Paul skôr osvalená komická postava. Nápad s drastickým Batmanom, ktorý je ochotný zabíjať, je samozrejme už z princípu skvelý. Koľkí z nás nepremýšľali, či by nemal zahodiť svoje etické zábrany a byť rovnakým zmrdom, ako jeho šialení protivníci? Na postave Jean-Paula scenáristi ukázali, že nie. Za mňa je to ale každopádne proste len moták. Žiaľ, ani záver ságy neprináša depresívnu jazdu. Čo ma však šokovalo najviac, to bol záver, ktorý (bez toho, že by som spoileroval) vlastne skoro nič neuzatvára! Pravdupovediac som sa po dočítaní poslednej strany cítil, ako keby sa kamsi stratili ešte aspoň tri zošity. Ono to tak v týchto veľkých mainstreamových udalostiach samozrejme býva, že niektoré dejové linky (a postavy) sa vyvíjajú a dokončujú v iných sériách slávnych postáv (u nás napr. Poslání Temného rytíře), ale toto ma ozaj „dojalo“. I to je dôvod, pre ktorý Knighfall zrejme nikdy nebudem vnímať ako výnimočný komiks, ale ako krátkodobú kapitolu, v ktorej sa udiali šokujúce veci, z ktorých ale napokon nič nebolo. Moje konečné pocity z Knigtfallu sú teda žiaľ také, že sa značným spôsobom preceňuje a že Nolan urobil najlepšie, čo mohol, keď si do Návratu Temného rytiera (2012) vzal len Banea a „zlomenie“ a zvyšok si vymyslel svoj vlastný. Nakreslené je to fajn, ale vidno, že je to robota viacerých osôb, takže niektoré zošity vyzerajú skvostne (Batmanov plášť si v niektorých žije svojím vlastným životom, akoby to bola samostatné diabolská bytosť) a iné naopak banálne.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.7.2023 17:39DC Comics - Legenda o Batmanovi #003: Oběť
    Batman: Oběť obsahuje 5 príbehov zo série Legends of the Dark Knight, ktorá v USA začala vychádzať koncom 8O. rokov. Konkrétne týchto 5 písal Doug Moench a keďže sa osvedčil, bolo mu umožnené napísať v rámci možností prevratný Knightfall (u nás Soumrak Temného rytíře), kde neurobil nič menšie, než (doslova, i metaforicky) zlomil Batmana. Oběť je realistická, kriminálna a pritom paradoxne zároveň mystická. Áno, Hugo Strange je strašne béčkarský, pulpový zloduch. Lež Moench ho dokázal uchopiť a pracovať s ním uveriteľným, v rámci možností civilným spôsobom. Super je i to, že Batman sa tu stáva štvanou zverou, na čo je samozrejme zvyknutý, problém je, že tentokrát ho „nelovia“ magori Joker alebo Poison Ivy, ale gothamská polícia. Resp. komando, ktoré bolo vytvorené špeciálne na jeho polapenie a neskôr dokonca na explicitné zabitie (!). Z Jima Gordona, ktorý v Gothame ako jeden z mála Batmanovi drukuje, paradoxne spravili jej šéfa, takže starý dobrý Jimbo sa ocitá medzi doma mlynskými kameňmi. Oběť sa odohráva po Millerovom klasickom príspevku do netopierovho kánonu Rok jedna (takže nechýba rogalo), v ktorom Batman pred utopením zachránil Gordonovho syna, takže strážca zákona je mu sakra zaviazaný, zároveň ale musí plniť rozkazy. Verejnosť sama ešte nevie, ako má „bat-mana“ vnímať, no prevláda skôr skepsa, rozčarovanie, možno až hnev. Oběť je vďaka tomuto ponurá, pomalá a vďaka kresbe tiesnivá. Pár zošitov série Legends of the Dark Knight sme mimochodom mali možnosť čítať koncom 9O. rokov aj u nás, keď ich pod stručným názvom Batman vydal Unicorn v zošitovkách. Zápletka s falošným Batmanom, ktorý má za úlohu poškodiť netopierovu povesť, sa v neskorších rokoch ukázala byť natoľko sebestačnou a obľúbenou, že ju použili viacerí (viď. Tomlinov Dvojník). Ilustrátor Paul Gulacy (Terminátor Omnibus 1) má cit pre ponurosť veľkomesta (Oběť disponuje fakt presvedčivou pouličnou atmosférou), v ktorom polícia nestíha držať krok s narastajúcou zločinnosťou. Vie však i spomaliť a zasnene si užívať ženské telá, ktoré samozrejme nemôžu byť nahé (sme predsa v DC mainstreame), ale robí všetko pre to, aby tomu prešiel cez rozum (napr. Cawtoman má natoľko priliehavý kostým, že to občas vyzerá ako keby bola nahá, akurát nie je vidieť mišpulína s bradavkami). Za mínus by som označil priveľkú ukecanosť. Hugo Strange pôsobí dojmom, že chce Batmana zlikvidovať nie prostredníctvom zbraní, ale doslova ho urozprávať na smrť. Páčilo sa mi, ako Batmana analyzuje, ale od istého momentu toho bolo fakt priveľa.
  • Ivan Kucera
    No... neviem. Nezostáva mi nič iné, než čakať na záver Knighfallu a dúfať, že aspoň ten ma zasiahne. Čo vzhľadom na koniec „dvojky“ nie je úplne nereálne. Áno, presne tak: ako ukazuje obálka, konečne dochádza k „tomu“ zvratu, na ktorý všetci zvrhlo čakáme (a ktorým sa do nemalej miery inšpiroval slávny režisér Nolan v závere svojej trilógie s Christianom Baleom). Dvojka nie je zlá, len je proste príliš monotónna. V podstate scenáristi zopakovali koncept prvého dejstva: z Arkhamu po Baneovom útoku ušli najdrsnejší zločinci, Batman ich chytá, bojuje s nimi a síce vyhráva, ale po každom kuse je viac a viac zdecimovaný. Čo je vcelku jasné, ale keďže sa písal začiatok 9O. rokov, scenáristi nám to museli explicitne prízvukovať na každej piatej strane, takže Batman neustále tvrdí, že je „naprosto vyhořený“ a „totálně na dně“. Ono to samozrejme nie je zlé, tie 3* si to zaslúži určite, ale nadšený nie som. Pár momentov je skvelých (Batman mlátiaci Jokera a pripomínajúci mu vraždu Jasona Todda), rovnako tak osudová temnota, ku ktorej to nezadržateľne smeruje. Batman svojím spôsobom vie, že toto nemôže dopadnúť dobre, napriek tomu je mu jasné, že musí vydržať do trpkého konca, pretože je to jeho cesta, ktorú si kedysi dobrovoľne vybral. Ale proste ako vravím, scenár je rutinný. A niektoré veci zostarli (Bane je hrôzostrašný protivník, ale tá jeho banda z Cirkusu Humberto v čele so Sokoliarom Tomášom, to ako vážne?).
  • Ivan Kucera
    Na tomto komikse je skvelé, v akom rozpoložení ukazuje legendárneho Batmana. Temný rytier sa nachádza v stave, v ktorom ide zjavne z posledných síl. Je neoholený, vyčerpaný, enormne vystresovaný, prestáva vládať, nestíha, začína robiť chyby. To je dokonalá pozícia, do ktorej ho rafinovane vmanipuloval kulturista Bane, ktorý všetko dianie súvisiace s netopierom pozorne sleduje z bezpečnej vzdialenosti. Zdôrazňujem „súvisiace s netopierom“, pretože inak vyráža do akcie čoraz častejšie (oproti Soumraku Temného rytíře, prologu, kde bol naozaj len pozorovateľom). Silu jeho svalov okúsi nielen Killer Croc, ale napr. i Robin, ktorý je z toho tak mimo, že si musí máčať nohy v lavóre (čo chcete, začiatok 9O. rokov neušteril nikoho, ani Batmana a jeho rodinu). Zaútočí na Arkham, oslobodí jeho exkluzívne osadenstvo. Do ničnetušiacich gothamských ulíc sa tak dostanú najnebezpečnejšie beštie. Vtip je v tom, že scenáristi atmosféru stupňujú síce pozvoľne, ale o to bezvýchodiskovejšie: Batman sa najskôr stretáva s kurióznymi zločincami, postupne sa však hrozba stupňuje a je jasné, že najväčšie esá nás ešte len čakajú. No už teraz ide Batman z posledných síl, tak čo potom? Presne to je moment, na ktorý Bane mrazivo trpezlivo vyčkáva, aby ho zlomil: metaforicky... a azda i doslovne. Veru tak, ikonický okamih pádu Temného rytiera sa nekompromisne blíži. Potiaľto je to skvelá jazda. Skvelé je i to, že komiks je prekvapivo drsný, umiera sa tu ako na bežiacom páse, jedného psychopata strieda druhý sériový vrah (prípadne psychopatický sériový vrah) a krv síce netečie prúdom, ale nejaká tu rozhodne je. Už menej super je, že dej je vinou toho všetkého pomerne monotónny: Batman hľadá hrozbu, nájde hrozbu, prebehne súboj. A potom odznova. Menia sa len záporáci, napriek tomu je to istým spôsobom stále to isté. Mne osobne vadili tiež drobnosti poplatné dobe svojho vzniku: Robin pri boji používajúci prak, Batmanovi necháva odkaz na papieri písaný rukou a prilepený lepiacou páskou k čelnému sklu slávneho batmobilu (jasné, lepiaca páska bodne vždy, ale to ju naozaj Zázračný chlapec nosí 24/7 pri sebe? Alebo ju majú pre prípad núdze schovanú v palubnej skrinke?), nelogičnosti (čítal som to dva razy, ale fakt som to nepochopil: Batman likviduje Zsasza, za jeho chrbtom do miestnosti vstupuje ozbrojená Montoyová a za ňou je kto ten chlap s basebalkou?) a nekonzistentnosť kresby (Killer Croc vystupuje na začiatku a na konci knihy a na konci vyzerá úplne inak, ako na začiatku) a Azrael akoby vypadol z úplne iného komiksu, to bol fakt zlý sen. Výsledkom je nevyrovnaný, zvláštny hybrid: miestami veľmi temný a nebezpečný komiks a na ďalšej strane uvidíte magora s ponožkou na ruke. Zatiaľ „pád rytiera“ na 4* nevidím; uvidíme v ďalších dieloch.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.7.2023 08:31Balada pro Sofii
    „Proč dobrý příběh kazit realitou?“ Zhltnete to ako senzačnú malinu so šľahačkou a budete cítiť ľahkosť bytia. Vlastne vám závidím, že ste to ešte nečítali. Absolútne rozkošne nakreslené. Toto budete milovať. Jeden z „tých“ komiksov, na aké sa nezabúda. Calvia viac ako rok študoval anatómiu ľudského tela a je to čertovsky poznať. Jeho štýl je úžasný, dynamický, málokedy sa čosi také vidí (Triton si pripaľuje fajku a v ohni vidíme hriešnikov v pekle!). Výborný je i Meloov scenár v detailoch (zveličenie minulosti) pripomínajúci najosobnejší film Tima Burtona Veľká ryba (resp. knižnú predlohu od Daniela Wallacea). Úderná dvojka Melo/Cavia zaznamenala kvalitatívny posun v používaní popkultúrnych odkazov, ktoré sú (Tintin, vyhadzovanie z dvier novinárov na spôsob profesora Challangera z Doylovho Strateného sveta) vzdušnejšie zakomponované do textu, než to bolo u ich predchádzajúcich (inak však tiež báječných) Podivuhodných dobrodružství Rafana Mendonçy a poslíčka s pizzou. Mnohé veci si môžete vyložiť tak, ako sami chcete (ak bol Triton podľa finálnej fotky skutočne obyčajný muž, čo má znamenať kozia trofej na stene?). Áno, zmluva s diablom bola na môj vkus príliš jednoduchou metaforou, skutočnú identitu novinárky som odhalil 189 strán pred finále, vadilo mi, že vydavateľstvo do češtiny nepreložilo nápisy na budovách a náhrobkoch a mám pocit, že pôvodne mal byť scenár o niečom trochu inom (spočiatku sa dosť tlačí na pílu ohľadom konkurenčného vzťahu medzi dvoma hudobníkmi, aby sme na konci zistili, že oň zas až tak veľmi nešlo). Ale to sú fakt len drobnosti. Ak by práva kúpil Pixar, som presvedčený o tom, že by to získalo Oscara, celosvetovo by to trhlo stovky miliónov dolárov na tržbe a štúdio by sa vrátilo nazad na výslnie, na ktorom bolo v rokoch 1995 – 2009. Je fakt nádherné, že sa tvoria takéto veci. Svet možno predsa len ešte má šancu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.7.2023 16:32DC Comics - Legenda o Batmanovi #040: Tajné případy
    Paul Dini je v USA zavedený batmanovský tvorca, ale u nás mu toho viac nevyšlo, než vyšlo. Čestnou výnimkou z Legendy o Batmanovi je kniha Detektiv obsahujúca čísla 821 – 825 + č. 826. Tajné případy zo série Detective Comics obsahujú pre zmenu čísla 841 – 845 + špeciál Adelok Adelok z Infinite Halloween Special 1. Inými slovami: jeden veľký bordel. Asi by sme od kompletu chceli príliš, ak by sme po ňom požadovali, aby bol kompletný. Chápem, že v jednom komplete „asi“ nevyjde 800 zošitov série Detective Comics, ale toto je ozaj haj-buj. Na Tajné případy som sa napriek tomu relatívne tešil, keďže Batman: Detektiv nebol najvýdatnejší Batman, akého som kedy čítal, ale ani najhorší. Sedí mi poňatie netopiera ako realistického, pochmúrneho detektíva a nie člena JLA a podobne. Tajné případy ma (ne)bavili podobným spôsobom, ako Detektiv: nebolo to zlé, ale jednotlivé príbehy (áno, opäť je to v podstate „len“ neucelená zbierka „poviedok“) ma nijak zvlášť nestrhli. Rovnako kresličsky je to na spôsob Detektiva: niektoré okamihy úžasné, iné naopak banálne a nič moc (fantastický je bonusový, halloweensky dodatok).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.7.2023 16:38Fury: Mírotvůrce
    Skvelý scenárista Garth Ennis a o nič menej skvelý ilustrátor Darick Robertson mali prsty vo všeličom. Vrátane Punishera. A pravdupovediac ten mi pri čítaní Furyho: Mírotvůrce neustále chodil po mysli. Zmrd jeden lebkový. Toto je naozaj istým spôsobom „Punisher“: krvavý vojnový masaker s antagonistom natoľko drastickým, že šmirgľový papier na vašej očnej buľve je proti tomu len prechádza v sade s rozvinutými sakurami. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale mne to nevadilo, ja som si túto čertovskú jazdu užil. Je to fakt fest prácička, ktorá ma bavila, na nič sa nehrala a bola sympaticky priamočiara, ale zároveň ju nemožno obviniť z béčkarskej hlúposti. Je to skrátka origin jednej z najdrsnejších postáv Marvelu, občas na to ale zvykneme pozabúdať, lebo ho vnímame už len ako toho týpka s páskou cez oko. Skutočnosť je ale drsnejšia. Oveľa, oveľa drsnejšia. Palec (aj tri) hore za Nickovo civilné poňatie; pravdupovediac za každú cenu našraubovanie na Marvel-univerzum by ma určite rušilo a neocenil by som ho. Takto je to oveľa, oveľa lepšie. Bavilo ma spolu s Nickom vykročiť po ceste, na ktorej začiatku stál anonymný chlapík veriaci v systém (a s dvoma očami) a na konci jednooký frajer, ktorý vie, že jediný, komu môže plne dôverovať, je on sám a stretávať všetkých tých ľudí, kto ho ovplyvnili (či už v dobrom, alebo zlom) a urobili z neho šéfa Shieldu, akého poznáme dnes. Tá cesta ale, ako to už chodí, vôbec nebola jednoduchá. Scenárista mal na jednej strane zjednodušenú robotu (v zmysle, že mu stačilo postupne si odškrtávať zásadné udalosti: záľuba v cigarách, strata ideálov, oko...), na druhej k tomu nejeden raz dospel skratkami, ktoré som nečakal. Je ale pravda, že v deji som sa občas strácal (dosť sa tu skáče v rokoch a lokáciách) a postáv je veľa, ale česť výnimkám sa v nich ťažko orientuje. Uznávam, že scenár bol trochu jedným uchom dnu a druhým von, ale čítal som už stonásobne slabšie.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.7.2023 08:36DC Comics - Legenda o Batmanovi #034: Detektiv
    Batman: Detektiv nie je výnimočný komiks. Určite je však výnimočný pre scenáristu Diniho. Obsahuje totiž okrem iného Detective Comics 821 a práve tým Dini batmanovsky debutoval (ak nepočítame scenáristické zárezy na kreslených batmanovských filmoch a seriáloch napr. z 9O. rokov). Okrem č. 821 kniha obsahuje ešte čísla 822, 823, 824 a 826 (správne, 825 tajuplne chýba). Dini síce nepatrí do panteónu najvýznamnejších batmanovských tvorcov (Miller, Snyder), ale radím ho k Tomasimu, ktorý tiež nie je svetoborný, lež svoje si väčšinou poctivo odmaká. Diniho realistický prístup sa odzrkadlil najmä na tom, že siahol po komornejších príbehoch, ktoré sa nesú, ako názov série napovedá, skôr v pomalšom, kriminálnejšom, skrátka detektívom duchu. Ja osobne mám Batmana síce radšej práve v tejto realistickej podobe, než ako súčasť JL a megalomanských eventov, ale tento komiks je žiaľ „len“ zbierka „poviedok“, kde jednotlivé príbehy navzájom nesúvisia... a to ma nebaví. Damian má s Poison Ivy skvelú, vtipnú chémiu, nanešťastie je tomu venovaných len pár stránok. Zaslúžili by si samostatný buddy zošit. Čo ma v dobrom (ak sa to teda dá takto povedať) zaujalo, to je finálny príbeh s Jokerom, kde maniak so zelenými vlasmi na mŕtvolách fakt nešetrí. Keďže mám slabosť pre úchylné komiksy, palec hore dávam i za príbeh s Poison Ivy, ktorý je miestami pekne nechutný; dokonca mi pripomenul prácu Džundži Itóa (samozrejme v rámci DC možností). Dini vie zápletku oživiť a spraviť šťavnatou (Riddler ako kladný súkromný detektív pomáhajúci Batmanovi!), no v konečnom efekte je to len taká hra, pozlátko, na ktoré bude rýchle zabudnuté. Čo sa týka kresby, niektoré zábery sú pohlcujúce a úchvatné, iné zas banálne a štandardné. Na výsledku je poznať, že je po vizuálnej stránke dielom trojice neveľmi „súrodých“ ilustrátorov (Bruce Wayne v civile je nakreslený tak absurdne, až som si spočiatku myslel, že je to maska, Penguin je nakreslený odfláknuto atď.).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.7.2023 18:58V horách šílenství H. P. Lovecrafta #01
    Wow! Keby to nebolo čierno-biele a nečítalo sa to odzadu, ani by mnohým nenapadlo, že je to manga. Ono je to samozrejme jedno, uvádzam to len ako zaujímavosť. Je to hlavne geniálne mrazivý a nepríjemný sci-fi horor a je úplne fuk, či je to manga, či to nie je manga alebo je to jablko s hruškami. Kresba je ale skutočne (ako ostatne uvádza aj sama CREW na obálke) značným spôsobom „západná“, na čom má akiste podiel i to, že dej nie je umiestnený do Ázie a postavy sú Američania. Nevraviac o tom, že to u nás vychádza v pevnej väzbe, čo je na mangu skutočne novinka. V prvom rade je však intenzívna a podarilo sa jej majstrovsky zachytiť, že obyčajný človek je ničím v porovnaní s ozrutnými polárnymi veľhorami a zasneženými pláňami ťahajúcimi sa kam až ľudské oko dovidí (a ešte o stovky kilometrov ďalej). Lietadielko letiace nad ozrutnou oblasťou pôsobí ako hračkárske lietadielko. Lovecrafta zbožňujem, ale faktom, je, že občas sa rád topil v prehnane detailných opisov a absencia dialógov a výrazných postáv tomu tiež nepomohla. Japonský scenárista a zároveň ilustrátor Gó Tanabe toto všetko odstránil a zadaptoval Lovercraftov (asi najslávnejší) text atraktívne a živo, s množstvom sympatických postáv, ktoré síce nedisponujú bohvieako hlbokou, ehm, hĺbkou, ale sú to sympaťáci a držíte im palce, lebo viete, že sú to muži rozumu a vedy, skúsení a chladnokrvní. Ani oni však nemajú šancu so zdravým rozumom prežiť stret s čímsi animálnym, absurdným, a nepredstaviteľným. Úchvatná kresba, dokonalá výprava, nekonečné snežné pláne a mrazivé hory ukrývajúce obludné tajomstvá. Za mňa absolútna spokojnosť, fakt neviem, prečo by som tomu mal dať „len“ 4*. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-v-horach-silenstvi-h-p-lovecrafta-1-manga
  • Ivan Kucera
    Kedysi mi Bane pripadal ako slabý záporák. Predsa len som frčal skôr na ikonickom Jokerovi, prípadne na maniakálnom Two-Faceovi. Bane vyzeral ako béčko. Čím viac s ním mám ale načítaného a čím som starší, tým viac si uvedomujem, že som mu krivdil. Monštruózny Bane je v skutočnosti rovnako ikonický bastard, ako Harlekýn hrôzy, prípadne Riddler. Hoc pôsobí ako ukážkový magor, patrí práveže k najpragmatickejším nepriateľom majiteľa extrémne chrapľavého hlasu. Vidno to krásne i na dnešnom komikse, kde si hora svalov potrebuje Batmana najskôr nenápadne oťuknúť a dôkladne z bezpečnej diaľky naštudovať a až potom ho zlomiť. Zlomiť tak, že už ho nikdy nikto nedá viac dokopy. Zaujímavé na ňom je, že v rámci univerza je mladý: debutoval len v r. 1992, čo je naozaj slabota, ak uvážime, že taký Joker sa na strany komiksu pozrel už v 40. rokoch 20. storočia. Geniálne je, že Soumrak Temného rytíře, prolog nám predstaví práve Baneov oslňujúci (či skôr riadne temný) debut. A hoc debuty komiksových postáv zvyknú bývať s odstupom času kostrbaté a nepostačujúce a z toho dôvodu musia byť nejeden raz reštartované a modernizované, aby stíhali držať krok s dobou, Baneov origin zo začiatku 9O. rokov je silný a mrazivý ešte i dnes, v r. 2023. Jasné, kresba čiastočne zostarla, je typicky deväťdesiatková (nič v zlom), ale inak je sympaticky robustná a vyhrala sa s detailmi (boží záber na Gordona, ktorému sa od okuliarov odráža netopierí symbol svietiaci na nočnej oblohe). Poteší tiež to, že komiks je (samozrejme v rámci DC možností) drsný. Zaujímavé na Baneovi je, že po ňom filmári siahli už pár rokov po jeho zrode, hoc na Schumacherovu nešťastnú disko- eskapádu v Batmanovi a Robinovi by sme najradšej asi všetci zabudli. Schumacher to zrejme buď vôbec nepochopil, alebo mu to bolo fuk a vinou toho poňal Banea ako primitívneho kulturistu. Komiksový Bane však rafinovane klame telom a okrem desiatok kíl svalovej hmoty sa môže pochváliť aj prenikavým intelektom, čo z neho robí fakt hrôzostrašného súpera. Veci musel na správne miesto uviesť až rešpekt budiaci Tom Hardy v Nolanovom trháku Návrat Temného rytiera (2012). Problém komiksu Soumrak Temného rytíře, prolog je „iba“ v tom, že Baneovi je v ňom venovaných cca 54 strán z celkového počtu cca 200. „Zvyšok“ tvorí pomerne nezáživný príbeh s Azraelom alias hovadinka s rytierom s plamenným mečom. Nesedel mi ani Alfréd, ktorý je tu poňatý príliš ironicko-komicky. Čakal som to horšie a je to príjemne krvavé, ale inak priemer. A na môj vkus to bolo príliš rozprávkové. S istou formou mystiky je Batmanov fenomén samozrejme od základov úzko spätý, ale toto bolo skôr na úrovni Union Jacka od Marvelu. Hoc treba dodať, že z komiksu rozhodne cítiť postupné stemnievanie Batmanovho univerza, ku ktorému ostatne začalo dochádzať už v 8O. rokoch (Návrat Temného rytíře, Arkham, Smrt v rodině). Pravdupovediac netuším, z akého dôvodu k Azraelovi vydavateľ pripol Banea, ktorý s ním nijako nesúvisí. Jediné, čo majú oba príbehy spoločné, je, že sú originy. Vychádza mi to tak, že šlo o mierne vychcané rozhodnutie: „akýsi“ Azrael by sa zrejme nepredával, ale ak k nemu pridám pár strán s Baneom, to už je iná káva. Paradoxne, Banea výtvarne na scénu prvý raz privieodl ilustrátor s priezviskom Nolan (Graham Nolan, žiadna rodina s Christopherom).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.7.2023 19:01Don Quijote I
    Grada Publishing sa v tej dobe špecializovala na podobné projekty. Po technickej stránke im spravidla nebolo čo vytknúť, kresba nebola výnimočná, ani ničím špeciálna, ale slušná a svoj účel splnila. Vo väčšine prípadov sme mali dočinenia s komiksovými adaptáciami slávnych knižných predlôh. Vychádza mi z toho, že vydavateľstvo na prvé miesto tým pádom kládlo edukačný význam daných diel v zmysle, že mladý čitateľ je zrejme znechutený čo i len z predstavy, že by si mal prečítal nejakú knihu, nieto ešte aby ju aj reálne začal čítať a na odstránenie tohto problému mali poslúžiť práve zahraničné komiksy, ktoré Grada vydávala. Okrem komiksovej adaptácie legendárneho románu Miguela de Cervantesa sme sa dočkali napr. Stevensonovho Ostrova pokladov, alebo Verneho 20 000 míľ pod morom; pre hororovejšie ladeného čitateľa bol potom určený Podivný případ doktora Jekylla a pana Hydea, Pes baskervillského, prípadne Frankenstein od Mary Shelleyovej. Osobne som od útleho detstva brutálny knihomoľ, takže dávam skôr palec hore, než dole za to, že sa niekto takýmto spôsobom pokúša priviesť deti k čítaniu kníh. Aj keď na druhej strane, ako tak čítam veľmi nudný komiks Don Quijote, podobné nezáživné komiksy môžu mať skôr medvediu službu. Nakreslené je to Richardom Kohlrusom (Ostrov pokladov) pekne, niektoré zábery mi pripadali dokonca až krásne, akoby sa ilustrátor fakt snažil dať zo seba von to najlepšie, čoho je schopný. A hlavná postava je päťdesiatnik, ale vyzerá na 78; čo už, v Španielsku v roku 1605 asi nebol ľahký život. Mňa každopádne odjakživa iritovala už knižná predloha, ktorá je strašne monotónna a zápletka skrátka divná. Nikdy som nepochopil, prečo mám fandiť magorovi, ktorý ubližuje nevinným. Ak by to niekto poňal ako psychotriler, bral by som to. Lenže nič také tu nie je.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.7.2023 08:54Matka (sběratelská varianta)
    Skvelý názov, o ktorom si po prvých stranách poviete, že je ozaj na prvú dobrú a na konci zistíte, že „tou“ matkou vlastne napokon bol možno niekto úplne iný (originálny názov mi pripadá ešte výstižnejší). Teraz napíšem niečo, o čom si nie som istý, či je to pochvala alebo kritika. Od Matky som čakal niečo iné. Nie viac. Nie lepšie. Iné. Na pochopenie náročné sci-fi s takým množstvom ambicióznych vrstiev, že niektoré zrejme neodhalím do konca života. Preto ma prekvapilo, o aký priamočiary príbeh sa jednalo. Lemire príbeh odpálil s pomocou veľkého klišé, ale už po pár stranách po vcelku šokujúcej scéne všetko absolútne otočí dole hlavou, potom hore hlavou a potom hore nohami a nakoniec dole rukami bez toho, aby situáciu zbytočne skomplikoval a zneprehľadnil. Postavy sú sympatické a držíte im palce. Prostredie kozmickej gigantickej lode je presne podľa môjho gusta; mám pre podobné látky slabosť. Nepovedal by som, že scenár je geniálny, ale obsahuje viacero prekvapivých momentov, pri ktorých som si povedal: „aha, wow, super“. Ale nebudem spoilerovať. Trocha mi to pripomenulo netflixácky seriál Stratení vo vesmíre, film Voyagers s Colinom Farrellom a objavil som tiež prvky z komiksu Universal War One. A samozrejme z jedného z najlepších filmov sveta, Sunshine. Páčila sa mi špinavá kresba Španiela Gabriela Hernandeza Waltu (Doctor Strange 6. Bůh magie, Vision: O trochu horší než člověk, o trochu lepší než zvíře).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.7.2023 08:49DC Comics - Legenda o Batmanovi #053: Brány Gothamu
    Skvelý názov. Fascinujú ma batmanovky idúce do histórie Gothamu (Batman Mikea Mignoly, Soví tribunál) a obľubujem spojenie Snyder/Batman (hoc nie vždy v minulosti bolo dokonalé). Žiaľ, Brány Gothamu skončili uprostred cesty, ehm uprostred mosta. Najlepšie neprekvapivo dopadli kapitoly z pohnutej histórie ponurého veľkomesta. Sú síce prehnane ukecané, ale disponujú skvelou industriálnou atmosférou a dobovou kresbou. Mesto je nakreslené krásne a akoby „technokraticky“, možno až jemne na spôsob Mikea Mignolu, čo ešte viac podtrhol steampunkový záporákov oblek á la Pérák. Nanešťastie, akonáhle sa dej presunie do súčasnosti, už to nie je ono. Nepáčil sa mi spôsob, akým boli nakreslené postavy, či už Red Robin alebo Damian Wayne, ktorý nevyzeral ako Damian Wayne. Postavy pôsobia divne vychudnuto, alebo ako keby na sebe mali o dve tri čísla väčšie oblečenie, do ktorého musia pribrať, ale ide im to len veľmi pomaly. Dofrasa, veď aj Gordon vyzerá ako po piatich mesiacoch prísnej ketodiéty. Rušilo ma, že po odmaskovaní jednotliví členovia „rodiny“ vyzerali ako slušne vychovaní a dobrými účesmi obdarovaní zástupcovia obchodného reťazca (alebo ako Rýchle šípy). Problém tohto komiksu tkvie tiež v tom, že kým flashbackové pasáže sú ešte v pohode, pri tých zo súčasnosti sa predsa len vyžaduje už väčšia znalosť netopierovho univerza. Takže kto nevie, že Bruce Wayne má syna, čo je zač Cassandra „Black Bat“ Cainová, aký vzťah medzi sebou majú Bruce a Hush a prečo preboha Batmanom nie je Bruce Wayne, lež Dick Grayson, bude sa pri čítaní cítiť nekomfortne. Úvodný vysvetľujúci text je síce fajn, ale samozrejme nemá šancu v pár vetách ozrejmiť históriu desiatok komiksov. Pár vecí sme v minulosti mohli čítať aj u nás (Dick bol Batmanom už v Černém zrcadle, Hush sa samozrejme zaskvel v dvojdielnom Tichu...), ale stále je toho málo. Brány Gothamu pôsobia i vinou dvoch časových úsekov nekonzistentne, čo je vždy riziko podobne zamotaných príbehov. Niektorým sa to podarilo zvládnuť interesantne... a iným nie. Povedal by som, že je to žiaľ i dnešný prípad, hoc jedným dychom treba dodať, že existujú oveľa slabšie batmanovky, takže táto si minimálne 3* nepochybne zaslúži. Ale moje očakávanie boli našponovanejšie. Necelistvý dojem okrem scenára umocňuje kresba, pod ktorou sú podpísaní rovno štyria páni (jeden dokonca s priezviskom Nolan!) a je to poznať.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.7.2023 06:40Tajná invaze
    Občanská válka, Temné noci – Metal, Tajné impérium, Nejtemnější noc, Tajná válka... To je len stručný prehľad megalomanských amerických eventových udalostí, ktoré sú také monumentálne a ktoré vychádzajú z takého geniálneho námetu (Čo by sa stalo, ak by sa superhrdinovia museli odmaskovať? Čo by sa stalo, ak by sa zistilo, že Captain America bol v skutočnosti celý čas spiacim agentom Hydry?), že nemajú šancu v jednom omnibuse uzavrieť všetko a preto v prvom rade nejeden raz pôsobia skôr dojmom, že sú tu na to, aby čiastočne uzavreli hlavný príbeh a čiastočne niektoré vedľajšie motívy naopak nechali otvorené, aby sa mohli dokončovať v sériách jednotlivých superhrdinov. Prípadne Bendis pracuje s vecami, ktoré boli vysvetlené inde a tak ich nevysvetľuje (takže tu má Captaina Americu, ktorý zomrel a teraz žije). Tajná invaze pracuje so skvelým nápadom: Skrullovia sú medzi nami, chcú nás ovládnuť a infiltrovali sa medzi ľudstvo. Zakročiť musia superhrdinovia. Pochopiteľne. Čo ak sa ale Skrullom medzičasom podarilo napodobniť aj niektorých z nich? Kto je kto? Kto hrá akú hru? A s kým? A prečo? Je Peter Parker Skrull a skutočný Peter je mŕtvy, alebo je to reálny Peter a Skrull je Maria Hillová? Bendis sa s tým hrá, takže slávne postavy môžu zomierať, keďže sa skôr, či neskôr ukáže, že to neboli oni, ale anonymní Skrullovia. Výtvarná stránka je správne megalomanská a kolosálna, plná farieb a nápadov, paradoxne ale viac zaujmú drobné osobné motívy (Jessica Jonesová šokovaná z toho, že jej uniesli dieťa, Tony Stark presviedčaný, že je Skrull, len si to z istého dôvodu nemôže pamätať atď.). Na Bendisove najlepšie veci (Amazing Spider-Man, Alias) sa Tajná invaze nechytá, ale určite je v rámci žánru nadštandardnou mainstreamovou udalosťou. Podľa mňa sú tieto obrovské udalosti skrátka príliš monumentálne a musia sa zaplatiť, takže scenáristom, aj keby chceli, nie je vedením spoločností umožnené detailne a psychologicky hodnoverne spracovať tému. Takže namiesto inteligentných, pokojných a „malých“ dialógových scén sa tvorcovia musia zamerať na gigantické akčné sekvencie s dinosaurami. Mňa by pritom viac zaujímalo, ako dané udalosti naštrbia vzťah verejnosti k zbožňovaným superhrdinom, alebo prečo Skrullovia namiesto superhrdinov neinfiltrovali svet najvyššej politiky (alebo infiltrovali a nebol čas ukázať to?). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-tajna-invaze-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.7.2023 07:21I.R.$. #02: Hagenova strategie
    Finančný James Bond? Prečo nie. Myslel som, že ma to vôbec nebude baviť, ale belgický scenárista Stephen Desberg (Jack Wolfgang, Škorpion) ma príjemne prekvapil. Hoc slovo príjemne je zrejme nevhodne použité vzhľadom na temnú historickú zápletku. Nie je to síce zázrak za 4* a ústredný hrdina je taký nijaký, azda neviditeľný. Vlastne aj všetci ostatní. Zaujal ma však nápad so zápletkou točiacou sa okolo náckov a koncentračných táborov. Veľké rozmery a tvrdá väzba potešili. Nakreslené je to pekne, hoc pár detailov bolo divných (hrdina skáčuci zo strechy alebo záhadná milostná poloha, kedy spolu muž a žena majú sex a pritom vyzerajú akoby ich od seba delila metrová vzdialenosť). A občas je prítomný podozrivý strih majúci vplyv na (ne)zrozumiteľnosti deja (v kabínke záporák mieri na hrdinu, STRIH, hrdina mieri na záporáka). Každý komiks zásadne čítam dva razy a niekedy o tomto svojom rozhodnutí pochybujem. A niekedy nie. Tu nie. Druhé čítanie príbeh ukázalo v odlišnom svetle. Začal som si všímať detaily, ktoré som na prvý raz nepovažoval za dôležité, alebo ktoré ma dokonca až mierne iritovali. A začalo to do seba mrazivo zapadať. Netvrdím, že je to najlepší komiks na svete. To naozaj nie. Tie 4* mu s čistým svedomím nedokážem dať. Moja rodina za vojny podporovala partizánov a samozrejme sa objavil „pravý“ Slovák-kolaborant, ktorý ich udal náckom. Tí na statok mojich praprarodičov vtrhli a odvliekli ich na „zberné“ mesto v Senici. Odtiaľ ich mali previezť do koncentračného tábora a to bolo miesto, kde spiatočný lístok neexistoval. Našťastie nejaký čas trvalo, kým sa nazberal dostatočný počet „odvedencov“ a za ten čas vojna skončila. Zaujímavé je, že hlavný esesák, ktorý do života mojej rodiny vtrhol, prejavil paradoxne viac citu, ako slovenský udavač; keď videl môjho vtedy cca 3-ročného otca v náruči mamy (mojej babičky), naznačil im, aby sa pred ostatnými vojakmi rýchlo schovali, poslúchli ho a vďaka tomu náckovia odviedli „len“ niektorých členov mojej rodiny. Nechcem to tu emočne siliť, Hagenova pomsta o týchto veciach nie je, pojednáva však o istým spôsobom pozoruhodnom zločine, ktorý má korene práve v koncentračnom tábore. Fascinujúce, čo niektorí náckovia dokázali vymyslieť. Komiks som kúpil prostredníctvom pražského antikvariátu a je v ňom zabudnuté venovanie: „Patrikovi venuje táta k maturitě“. Tak ak si Patrik, ozvi sa mi.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.6.2023 07:25Papež ukrutný
    Poburujúco dekadentné. Scenár ma až tak nebavil (ale aby som mu nekrivdil, bol skvele kontroverzný a pritom v rámci možností realistický a obsahujúci množstvo scén, ktoré nedokážete vypudiť z hlavy), ale... tá kresba! Theo odviedol kus práce. Toto už nie je „len“ komiks. Toto je výtvarné umenie. Neskutočné čosi. Výnimočnú kresbu (nezabúdajme na fantastické farby) podtrhuje ambiciózne, veľkolepé vydanie od Arga. Papež ukrutný proste vyzerá báječne: veľké rozmery, 24O strán, tvrdá väzba, lacetka, hrubý papier. Jodorowsky (Bouncer, Diosamante) nebral ohľady na nikoho a na nič. Robí si čo uzná za vhodné s dodatkom, že nech si o tom myslí každý čo chce, jemu je to fuk. Do titulnej úlohy obsadil krvilačného sodomitu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.6.2023 07:20Soudce Dredd: Sebrané soudní spisy 02
    S britskou komiksovou postavou Sudcom Dreddom som sa (ak nepočítam film so Stalloneom) prvý raz stretol prostredníctvom komiksového magazínu Komix Mix. V r. 1996 bratislavské vydavateľstvo Inprost vypustilo do sveta 5 dielov. Časopis vychádzal len v slovenčine. Kým obálky hýrili farbami, vnútrajšok bol čierno-biely (s výnimkou č. 1, ktoré bolo čierno-biele i na obálke). Okrem textových bonusov Komix Mix obsahoval anglické komiksy Letné kúzlo (chlapec cez prázdniny prichádza na vidiek k starým rodičom, nocou sa rozlieha odporné kvílenie, s ktorým prichádza krutá smrť), Flesh (cestovatelia v čase obchodujú s dinosaurím mäsom), alebo práve Dredd. Vydavateľstvo si zrejme myslelo, že prítomnosť drsného sudcu priláka davy čitateľov, keďže spomínaný film bol relatívne nedávno v kinách a tak Dredd trónil až na štyroch obálkach z piatich. Svet vzdialenej budúcnosti, megalomanské veľkomesto, zbrane, dizajn strojov, to všetko nebolo zlé. Vlastne to bolo miestami úchvatné. Po výtvarnej stránke (hoc ja by som uvítal farbu). Lenže, scenáristicky ma to nebavilo. Sem-tam sa vyskytol príbeh, ktorý ma zaujal, ale ani vtedy to nebola žiadna veľká výhra. Zápletky mi pripadali monotónne. Objavil sa zločin, následne na scénu napochodoval Dredd a uplatnil si svoju jedinečnú pozíciu policajta, sudcu a kata v jednej osobe. Po pár komiksoch to naozaj začne byť poriadne stereotypné a Dreddova neporaziteľnosť tomu nepomáha (v tomto smere sa podobá na rovnako nezabiteľného Conana, ten ma ale vždy bavil oveľa viac). Keď sa mi naskytla príležitosť dostať sa k omnibusu č. 2, neváhal som. Žiaľ, ozaj to nie je moja šálky kávy. Pozostáva z krátkych, ucelených príbehov, ktoré sa ani poriadne nerozbehnú a už končia. To je na jednej strane dobre, na druhej by som paradoxne možno uvítal, ak by Dredd vystupoval v dlhšom príbehu, pokojne cez celú knihu. Takto to bolo na môj vkus priveľmi skratkovité. Koncept sudcov geniálny, ale geniálny námet nestačí. Vzhľadom na béčkové zápletky neadekvátna ukecanosť. Asi som divný, ale na rozdiel od iných ma nejak do kolien nedostala ani všadeprítomná satira, čierny humor atď. Ale niektoré jemne hororovejšie ladené kapitoly (s pavúkmi alebo s „človekoRexom“) ma bavili. Zarazilo ma, že Sudcom Smrťou sa zrejme zjavne inšpirovali tvorcovia mladšieho komiksu Batman, který se směje.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.6.2023 07:54Durango #01: Psi umírají v zimě
    České vydavateľstvo Barlow Comics malo veľké oči a plus-mínus chcelo vydať kompletnú sériu Durango, čo ostatne v úvodníku spomína sám šéfredaktor Petr Rada. V tej dobe to bolo 13 dielov; netuším, či odvtedy pribudli v zahraničí nové. V češtine to každopádne zapichli už po jednotke. Tá vyšla v r. 1999 a o rok neskôr sa Barlow Comics pobralo do komiksového neba. Prvá časť nie je zlá, ale skrátka príliš pripomína iné práce Belgičana Yvesa Swolfsa, či už Princa noci alebo Lonesome: je to drsné a miestami prekvapivo explicitné, ale zároveň konzervatívne a bez scenáristických (a iných) prekvapení (a bez charizmatickej ústrednej postavy). Zápletka o boji znepriatelených skupín, do ktorého sa následne zamotá hrdina + pár vedľajších postáv, ma nechala chladným, nestrhla ma. Rovnaká je kresba (tiež Swolfs): ťažko na nej nájsť vyložené mínusy, ale zároveň to nie je nič, z čoho by vám padla sánka. Ale snežná výprava znamenitá. A veľký formát a decentne vyvedené farby samozrejme potešili.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.6.2023 06:48Němý hlas #02
    Po nadšení z jednotky pozitívne pocity v dvojke jemne opadli. Predstavia sa v nej nové postavy a dej sa pohne dopredu, ale skôr ležérnym tempom a miestami je to skrátka nuda. Němému hlasu 2 chýba spontánnosť a údernosť prvej časti, hoc predpokladám, že Jošitoku Oima musela spomaliť a prehĺbiť príbeh (+ pridať postavy), aby nás v budúcnosti mala čím prekvapiť. Na dvojke sa mi páčilo, že motív šikany vnímal s odstupom rokov, ale na štvrtú hviezdu to nemá.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.6.2023 17:02Pif do kapsy #16: Zvěrolékaři
    Pifa do kapsy mi ako malému v 9O. rokoch kupovali rodičia, ak teda zostal rozpočet. Pamätám si dodnes, že ma sklamali bombastické farebné obálky vzbudzujúce dojem, že akonáhle rozkošný malý formát (robiaci česť podtitulu „do kapsy“) roztvoríte, vyhŕkne na vás zo strán smršť akcie. A ono tam boli „len“ čierno-biele humorné stripy. Takže každý, kto naivne čakal veľkolepé scenérie á la Duck Tales, Káčer Donald alebo Mickey Mouse, tomu zostali oči pre plač. Čo ale neznamená, že to bolo zlé. Len som mal vtedy úplne iné očakávania. Číslo 16 nesie podtitul Zvěrolékaři. Okrem samotných stripov obsahuje špeciality: zaujímavosti o zvieratách, vtipy, krížovky, či absurdné hádanky. Tie sú kuriózne do takej miery, že samé osebe predstavujú vtip resp. odpovede sú natoľko poetické, že by zahrialo pri srdci Riddlera z Batmana. Napr. kam by šiel vlk najradšej na prázdniny? Na oblohu. Prečo? Lebo je plná „baránkov“. Stripy sú fajn, niektoré rozkošné a originálne, ďalšie ma milo prekvapili za vlasy krásne pritiahnutými pointami (Dumbo, mamut), hoc občas sa opakujú (Pif a Herkules vynikajú jedinečnou vlastnosťou nachádzať sa meter od hľadaného tvora a nevidieť ho). Iné sú sympaticky vypointované (príšere Nessie z Loch Ness je diagnostikované dlhodobá nádcha, pretože trávi drvivú väčšinu času pod vodnou hladinou resp. málo sa objavuje nad ňou). Ono je to prekvapivo fajn, ale na legendárne stripy Calvin a Hobbes alebo Peanuts sa to nechytá.
  • Ivan Kucera
    Najskôr ste nadšení. Dostane sa k vám Zrozen k zabíjení, ktorý zo série Batman and Robin obsahuje zošity č. 1 – 8. Následne pokračujete Perlou (9 – 14 + „nulka“). A potom sa dostanete k Rekviem za Damiana... ktoré obsahuje zošity 18 – 23. Počkať... čože??? Nuž, je to tak, zošity 15 – 17 sa na prvý pohľad záhadne vyparili. V skutočnosti vyšli v Legenda o Batmanovi #023: Smrt rodiny, kniha druhá. Vivat chaos a neprehľadnosť. Možno raz u nás vyjdú, možno nie a možno príde kúzelník. Ťažko povedať. Ako naznačuje názov (a explicitne avizuje anotácia na zadnej strane obálky), Rekviem za Damiana pojednáva o tom, čo sa dialo po smrti Damiana Waynea. Presne tak, ďalší Robin v čudu, to si z nás (a z Batmana) robia srandu? Je tu teda jedna „drobnosť“ danú smrť sme nevideli, keďže u nás nevyšla. Je to absurdná situácia, ale zas ja som zocelený (filmovou) sériou Harry Potter, v ktorej posledných dvoch dieloch mimo záber zomrelo viacero kľúčových postáv. Komiks uvádza kapitola, v ktorej je všetko, hoc je nemá. Osvedčený, hoci nie geniálny batmanovský scenárista Peter J. Tomasi do toho šliapol fakt zostra, pochmúrne a depresívne. Podarilo sa mu vystihnúť situáciu, keď nám nečakane umrie niekto blízky a my na každom kroku nachádzame jeho veci, ktoré už nikdy viac nepoužije, automaticky hľadíme na miesta, na ktorých sa zvykol najčastejšie zdržiavať, ale už sú prázdne a svet divným spôsobom stíchne, lebo nás na tomto svete nechal samých a nám dlho trvá, kým (ak vôbec) sa s tým zmierime a nájdeme si nové miesto pod slnkom. Ak by sa v tomto duchu niesol celý komiks, dám minimálne 4*. Lenže, nenesie. Alebo ak by sa niesol v duchu, že je Batman absolútne vymknutý spod kontroly, vybíjajúc si zlosť a frustráciu na zločincoch. Ani o tomto však (česť výnimkám) Rekviem za Damiana nie je. Navyše je tu ten problém, že všetci vieme, že Damianova smrť bol dočasný stav (došlo k nej v r. 2013 a už o dva roky veselo hopsal vedľa svojho otca). Batmanov svet vo všeobecnosti nie je svet, v ktorom by mŕtvi zostali mŕtvymi, čím sa žiaľ odlišuje od nášho skutočného sveta. Sám Batman si ostatne odmieta priznať, že jeho syn je mŕtvy a v celej knihe nerobí nič iné, než sa ho pokúša oživiť. Čo je zaujímavé, lebo keď koncom 80. rokov v Smrti v rodině zomrel Robin Jason Todd, tak bral tento stav ako nevyhnutný. Aj na tom je vidno, ako sa komiks ako médium postupne, naprieč desaťročiami, vyvíjal. Či dobrým alebo zlým smerom, o tom rozhodne budúcnosť. Snáď jediní, kto u netopiera reálne zomreli, boli jeho rodičia. Tomasi v priebehu knihy upúšťa od tragédie a dáva nám nádej, že so situáciou sa dá niečo robiť. Začína na seba vŕšiť akčné sekvencie, ktoré oslabujú tiesnivú počiatočnú atmosféru. Nezachráni to ani fakt, že netopier sa pod Tomasiho taktovkou vracia k svojim obľúbeným cestovateľským zážitkom (tentokrát si to odnesie Grónsko). Vinou toho, že kresličsky sa na komikse okrem tradičného Patricka Gleasona podieľal i Brazílčan Cliff Richards (Sebevražedný oddíl), je kniha miestami vizuálne nevyrovnaná. Niektoré pasáže fantastické (psychicky zničený Batman ponuro skôr visiaci, než sediaci na lampe pouličného osvetlenia), ďalšie mi však pripadali jednoduchšie, akoby tínedžerské. Ale dalo sa to prežiť a za frankenstenovsky pozošívanú dvojstranu dole klobúk. Tomasi mimochodom do obehu neuvádza nikoho menšieho, než Carrey Kelleyovú. Koho? Táto postava (v preklade od CREW však vtedy Carrie Kelleyová) vystupovala v kultovke Franka Millera Návrat Temného rytíře ako „Robin“. Aj to dokazuje, že niektorí dnešní batmanovskí scenáristi sa azda už až príliš rochnia v minulosti a vyťahujú z nej aspekty, motívy, nápady a postavy, ktoré sú dávno zabudnuté a spomenú si na ne ozaj vari už len extrémni fanúšikovia. Je to dobre? Je to zle? Existuje na to jednoduchá odpoveď?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.6.2023 10:38Niklos Koda #02: Bůh šakalů
    Mnohí si myslia, že belgického scenáristu Jeana Dufauxa našej ctenej komiksovej základni predstavil až Josef Vybíral peckami Conquistador, Sága Valty, Barakuda a Murena, ale v skutočnosti k blízkemu stretnutiu s českým trhom došlo už v r. 2002, keď Dufauxovi v BB/art vyšli dva diely z mystickej série Niklos Koda. Dvojku, Bůh šakalů, môžu teoreticky čítať aj ľudia, ktorým prvá časť ušla. Som ten prípad a vcelku rýchlo som sa chytil. V Paríži mystický detektív (trochu na spôsob Johna Constantinea?) rieši nadprirodzené prípady. Veľa tomu dáva nepredvídateľný scenár, v ktorom Dufaux ťaží z originálneho Kodovho univerza. Pôsobilo na mňa v dobrom zmysle slova zvláštnym dojmom. Ulicami veľkomesta sa premávajú neviditeľné (?) nosorožce, v hotelových chodbách vije svorka šakalov, steny sú pokreslené tajuplnými okultnými symbolmi, v aktovkách sa ukrývajú klbká hadov... ako to tak po sebe teraz čítam, ono je to vlastne dosť ZOOkomiks. Malým deťom by som to síce čítať nedával (postavy majú sex, občas ich nechutne zrazí auto), ale zas nie je to ani žiadny sexuálno-gore masaker. Naopak, atmosféra je príjemne pomalá, starosvetská, ako keby konzervatívna. Svoje robí pútavé európske prostredie a skvelá kresba Belgičana Oliviera Grensona. Naopak, zápletka ma nejak extra nestrhla a ani nebavila. Pevná väzba a veľké rozmery potešia (ako ostatne vždy). Vydavateľstvo však Koda podľa všetkého nepotešil; v origináli existuje veľa dielov, ale v BB/art to zasekli už po dvojke. Samotný Koda je divný patrón, čosi medzi Bondom, ktorý vypil priveľa Martini a už chce abstinovať, ale neustále ho ktosi pozýva na jeden do baru a vyslúžilým, pomaly ale isto starnúcim a patrične unaveným pornohercom, ktorý má najveľkolepejšie obdobie dávno za sebou, uvedomuje si to, už ho to nebaví a radšej by ráno zašiel do kaviarničky na kávu a prečítal si pri tom čerstvé noviny, no neustále mu pod nohy skáču nové ženy a vyžadujú oplodniť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.6.2023 07:58DC Comics - Legenda o Batmanovi #059: Perla
    Batman: Perla obsahuje zošity zo série Batman and Robin 9 – 14 a ako bonus aj č. 0. Takže síce nadväzuje na Batman: Zrozen k zabíjení (zošity 1 - 8), ale ono je to vlastne jedno, keďže príbeh s Niktom, snažiacim sa dostať Damiana na svoju temnú stranu, bol zakončený práve tam a v Perle štartuje nový. A nie jeden. Každý z nich je uzatvorený, takže kým Zrozen k zabíjení môžeme vnímať ako román, Perla je zbierka poviedok. Ako to už chodí, niektoré sú lepšie, niektoré slabšie. Dobrou správou je, že ani najhoršia nepadá pod slušný priemer. Zlou, že ani najlepšia si 4* nezaslúži. Najlepšími ingredienciami sú báječne nepredvídateľný a divoký Robin v podaní 10-ročného bastarda Damiana Waynea a jeho drsná interakcia tentokrát nie ani tak s otcom (hoc i s ním je to kaša), ale s „bratmi“. Bývalí Robinovia Jason Todd, Tim Drake a Dick Grayson dostávajú od tohto satana riadnu sódu. Samozrejme ale všetci štyria kopú za rovnaký tím, takže v odľahčenej rovine. Damian sa hodí do príbehov, ktoré sú temné a pritom zábavné. Vie odľahčiť situáciu bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ponurú atmosféru. Ale tentoraz je to naozaj už až príliš kontrastné: rozkošný zmrd snažiaci sa stoj čo stoj dokázať ex-Robinom, že je historicky najlepším nositeľom tohto titulu, oproti tomu magor, ktorý po nociach v lesoch dekapituje mladé zamilované páry, do toho bábätko kúpuce sa v ľudskej krvi a drsňák Red Hood nežne sa zvítavajúci so svojím domom. Tak neviem, mám sa smiať alebo byť primrazený? Proste to nejde dokopy. Scenár nedokáže strhnúť napriek tomu, že scenárista Peter J. Tomasi (robil už Zrozeného na zabíjení) siahol po mojom obľúbenom Sovom tribunáli. V jeho podaní však storočia utajovaný gothamský spolok nemá ani zďaleka také grády, ako kedysi u Scotta Snydera (Soví tribunál, Soví město). Super je kresba od Patricka Gleasona (Rekviem za Damiana), Andyho Clarkea (Batman vs. Robin), Lee Garbetta (Návrat Brucea Waynea) a Tomása Giorelloa (Conan 8: Černý kolos). Niektoré panely slabšie resp. priemernejšie, iné nám to ale svojou monumentálnosťou vynahradia (zatmenie Slnka). Páčilo sa mi postupné zbližovanie s nemeckou dogou menom Titus a ako scenárista raz za čas príjemne prekvapí (časť deja sa odohráva za bieleho dňa, čo naozaj nie je prostredie typické pre nášho milovaného ušatca). Každopádne, bez toho, aby to bolo myslené ako kritika, aj práve takéto komiksy sú dôvod, prečo sa niektorí komiksovému médiu vo všeobecnosti vyhýbajú. Miestami je ťažké pochopiť, čo spolu s čím a prečo súvisí a čo nie. Napr. to, čo v sérii predvádza Tomasi, nadväzuje nielen na Granta Morrisona, ale i spomínaného Snydera. Ak ich prácu nepoznáte, ťažko si Perlu užijete. Samozrejme sa ide ešte hlbšie do minulosti, takže kto nevie, čo urobil páčidlom Joker Jasonovi Toddovi, pár detailov v Perle nepochopí. Okrem toho sa v Perle nachádza napr. pasáž odohrávajúca sa počas udalosti tzv. Soví město (od Snydera), keď Gotham zamorili desiatky Pařátov a Batman pri tom temer zahynul biednou smrťou. Jeden z nich sa zatúlal i do lesov za mestom a práve situáciu s ním rieši radikálny Robin (táto kapitola by pokojne vystačila na samostatnú knihu, Damian ako ochraniteľský „terminátor“ je naozaj výborný nápad). Problémová „postupnosť“ vydávania je vidno i na tom, že sa uprostred deja dozvieme, že Damianova matka na synovu hlavu vypísala obrovské odmenu. Prečo? Začo? Načo? Čo z toho vyplýva? Ako sa to skončí? To si možno prečítate inde, tu ale určite nie.
  • Ivan Kucera
    Damiana Waynea som si obľúbil na prvú dobrú. Jeho sila drieme v tom, že väčšina scenáristov, ktorá ho písala, nestratila zo zreteľa jeho temnú stranu. Zachovala teda konzistentnosť postavy (čo nie vždy býva samozrejmosť). Je to vtipná, rozkošná potvora, ale raz za čas presvitne jej absolútna nepredvídateľnosť, krvilačnosť, nebojím sa povedať psychopatia. Byť na mieste jeho otca, tak sa na noc v spálni svojej vily pre istotu zamykám, lebo raz ráno by som sa nemusel prebudiť. A práve s tým, že Damian začína chápať následky svojich neuvážených činov, pekne pracuje Zrozen k zabíjení. Som vďačný za každý komiks s týmto adolescentným satanom. O to viac ma mrzí, že v tom vládne taký chaos. Paradoxne, čím viac príbehov s Damianom som prečítal, tým sa viac strácam v tom, čo spolu súvisí viac, čo menej a čo de facto nijako, „iba“ to náhodou tiež obsahuje malého čerta. Je to hrozne rozhádzané. Niečo vyšlo v takej sérii, niečo v onakej edícii a niečo pre istotu nevyšlo v češtine vôbec. Niečo písal Morrison, niečo Snyder, dačo Tomasi. Ak by to niekto chcel skompletizovať, zrejme by sa nezaobišiel bez trojdňového prenajatia služieb profesionálnej detektívnej agentúry. Scenárista Peter J. Tomasi je v téme ako doma a hoci ho neevidujem vo svojom osobnom rebríčku najzásadnejších Batmanových autorov, vždy, keď ho vidím napísaného v kolónke scenár, viem, že môžem očakávať solídnu, hoc neobjavnú záležitosť (diela zo série Batman Detective Comics Mytologie, Gordon ve válce alebo Krev hrdinů). Inak tomu nie je ani tentokrát. Tomasi predvádza slušnú žánrovú jazdu, ktorá je sympaticky komorná. Nezaobíde sa bez akčných sekvencií, ale práve vďaka obmedzeniu v počte postáv sú prehľadné a príjemné, keďže sa bojuje o dušu malého chlapca. To je uveriteľná poloha, ktorá je čitateľovi principiálne blízka. Práve vďaka „osobnému“ motívu budí rešpekt aj inak nudný a necharizmatický záporák Nikto. Lež má tú chybu, že hoci usiluje o dušu Batmanovho syna, nie je to napriek snahe dostatočne psychologicky prepracované. Z potenciálne pozoruhodného záporáka sa tak rýchlo stáva béčko. Tomasi zostal stáť uprostred cesty. Našťastie, nestratil pri tom zo zreteľa postavy. Dokáže si udržať zdravý nadhľad („moment prekvapenia“) a nenápadne odkazuje na veci z Batmanovho kánonu (Millerova budova, Damian alias nový Robin mlátiaci Jokera páčidlom). Super je flashback venovaný Bruceovmu výcviku v dobách, keď ešte nebol Batmanom. Tejto pozoruhodnej etape jeho života sa venuje žalostne málo komiksov. O to viac si vážim Nolanov trhák Batman začína, kde sa ukázalo, že ísť na to realisticky, bolo fakt geniálne strategicko-dramaturgické rozhodnutie. Kresba Patricka Gleasona (Hawkman: Nekonečný let, Batman 11: Pád a padlí) Tomasimu ide na ruku: nie je objavná, ani blbá. Mne sa vcelku páčila (s výnimkou otrasného batmobilu), no treba dodať, že kým niektoré zábery sú fantastické, iné pôsobia dojmom, že nebolo dosť času a tak Gleason len „dačo“ narýchlo nakreslil, aby to tam technicky bolo prítomné a viac sa s tým nekašľal. Najlepší dojem zanechá neprekvapivo práve vzťah Batman/Damian. Medzi pánmi to patrične iskrí, ale je nám jasné, že to nie je o nenávisti, ale skôr o tom, že sú veľmi rozdielmi a že ak obaja začnú byť viac ľuďmi a menej monštrami, majú nádej. Lepidlo predstavuje starý dobrý Alfréd, ktorý si musí nejeden raz zahryznúť do jazyka, prípadne krotiť nielen 10-ročného diabla Damiana, ale tiež Brucea, ktorý by vo svojom veku už mal mať dostatok rozumu, lež 24/7 boj s komiksovými magormi sa podpísal na jeho psychike a vnímaní sveta.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.6.2023 06:45Želvy Ninja: Poslední rónin
    "Život je krátkej." Zrejme najlepší želvácky nindža komiks... ale nejaký ohromný scenáristický triumf to napriek tomu nie je. Naopak, mne to po stránke príbehu pripadalo predvídateľné, neoriginálne a plné klišé. Dole klobúk za myšlienku, z ktorej zápletka vychádza... a ktorú vskutku "rafinovane" vydavateľstvo vyspoilerovalo rovno na obálke. Neviem, či je to dobre, zle alebo to tak malo byť. Ostatne to, že je situácia taká, aká je, nie je žiadny šokujúci finálny twist, ale je to vcelku jasné už krátko po začiatku. No zas treba dodať, že ak si niekto popredu neprečíta anotáciu, daný zvrat ho dostane do kolien, keďže korytnačky sú na scéne prítomné od začiatku a tým pádom mu ani len nenapadne, že je pravda taká, aká je. Byť na strane vydavateľa, asi by som anotáciu poňal inak. Neuchvátila ma ani vízia New Yorku 16 rokov po tom, čo obľúbené nindža obojživelníky padli a svet spolu s nimi. Zmenil sa a pohol, ale rozhodne nie k lepšiemu. No taký je život. To bolo skvelé. Naopak, sledovať zas a znova ďalšie (koľké už v poradí?) sci-fi veľkomesto s lietajúcimi autami, nevraviac o terminátorovskom hnutí odporu vedeným odvážnou, neprispôsobivou dievčinou, na to som jednak po štyridsiatke predsa len už starý a jednak to de facto neodpovedá zámeru tvorcov poňať korytnačie rozprávanie dospelo. Viac by som ocenil, ak by sa z toho stal drsný a realistický noir umiestnený do štandardného mesta súčasnosti. Mnohí to asi budú prirovnávať k Starému dobrému Loganovi, ale ja by som to dal do súvisu radšej so Spider-Manom: Padlém měste. Je to smutné, melancholické, nostalgické a tragické a to, že sa dané postavy objavujú v takých polohách, v akých sa objavujú, paradoxne na smútku pridá ešte viac, ako keby sa neobjavovali vôbec. Mnohí starí známi sú dávno mŕtvi a toto nie je typ komiksu, v ktorom by zázračne vstávali z mŕtvych vďaka Lazarovej studni. Žiaľ, tvorcovia pred atmosférou zmaru a skepsy nakoniec uprednostnili akciu, s ktorou zo začiatku v rámci možností šetria, čo je super, ale čím bližšie sa nachádzame k finále, tým je jej viac a viac. Ako to už chodí, plné hrste akčných orgií sú v konečnom efekte rušivé, monotónne a svojou nekonečnosťou zdĺhavé. Samotná koncovka je pekná, hoc sa tvorcovia neubránili vcelku lacnému spôsobu, ako si nechať pootvorené zadné vrátka. S kresbou je to ako na hojdačke: niektoré zábery, panely a okienka úchvatné a fascinujúce. Iné naopak ako keby až jemne odfláknuté, detské. Veľký formát s pevnou väzbou, desiatkami strán bonusov a lacetkou tomu pristane. Nanešťastie bonusy pozostávajú najmä z obálok, hoc treba dodať, že sú prekrásne a v takomto formáte vyrážajú dych. Nájdete tu našťastie tiež pár zaujímavých textových materiálov, ako je šťavnaté a dojemné úvodné slovo režiséra Roberta Rodrigueza (!) a záverečné dodatky jedného zo scenáristov a zároveň duchovného tvorcu korytnačiek Kevina Eastmana (jeho parťák v zbrani Peter Laird sa na Poslednom róninovi podieľal len ako spoluautor námetu a s Eastmanom myšlienku scenáristicky rozpracoval Tom Waltz). Sumárum: geniálna zápletka, priemerný scenár a podmanivý vzhľad.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.6.2023 07:46Go West Young Man (varianta C)
    Nádherný komiks. Začíname v r. 1763 v Pensylvánii a končíme v Novom Mexiku roku Pána 1938. Scenáristom je u nás neznámy Tiburce Oger. Priamo v komikse sa síce uvádza, že scenár napísal „v spolupráci“ s Hervém Richezom, to ale pravdupovediac netuším, čo znamená (avšak neznie mi to ako spoluscenárista). Nech tak či onak, v spolupráci s výnimočnými francúzskymi ilustrátormi nám sprostredkováva históriu Divokého Západu... ako píše užívateľ Norri „jakože hodně rychle“. Ale nevadí to, možno skôr naopak: je lepšie, ak je príbeh krátky a úderný, než dlhý a nudný. Je to silné, miestami smutné, akoby bez nádeje a tragické a nespravodlivé voči statočným a milujúcim ľuďom... ale taký je život a také bolo aj drsné osídľovanie rozľahlých amerických pláni, počas ktorého sa chtiac-nechtiac zrodilo toľko tráum, že sa z niektorých z nich americká spoločnosť stopercentne nevylízala v podstate dodnes. Menia sa mestá i miesta, samozrejme roky a postavy, či už dobré, zlé alebo tie medzi tým (to je asi najrealistickejšie). Jediné, čo zostáva, je krásna, ale krutá príroda a zlaté hodinky: nemý, ale paradoxne o to „zhovorčivejší“ sprievodca (tento koncept mi pripomenul film Krvavé husle z r. 1998, snáď majú tvorcovia majú čisté svedomie). Pozornému čitateľovi neujde fakt, že jednotlivé príbehy na seba nadväzujú. V „poviedke“ Conestoga sledujeme výpravu putujúcu cez nebezpečné územie v sprievode dvoch mužov, pričom jeden z nich je dospelá verzia vedľajšej postavy z predchádzajúceho príbehu. V Conestoge vystupuje žena, ktorá na konci povie, že v budúcnosti bude mať viacerých synov. No a jeden z nich, ešte ako dieťa, vystupuje v nasledujúcej „poviedke“ Střet u Pyramídového jezera. Atď. Josef Vybíral ponúkol tvrdú väzbu, tradične kvalitný papier a pár fajn bonusov v čele s úvodným Ogerovým slovom a párstranovou galériou. Z takých prekrásnych ilustrácií je skutočne náročné vybrať favorita, ale ja mám dlhodobo slabosť pre „vyblednutý“, akoby v jemnej hmle sa pohybujúci štýl Patricka Prugnea (Děti z Montmartru). Ostatní páni majú na konte vizuálne pecky Hrobař, Asgard, Čertův rypák/Tulipánek, Conan z Cimmerie alebo Až do posledního, takže výtvarná stránka sa komentuje sama. Súhlasím (opäť raz) s Norrim, že nie je OK uvádzať Mariniho medzi autormi, keď nenakreslil žiadny z príbehov. Keď už, explicitne sa malo uviesť, že je iba autorom obálok. Okrem toho je na zadnej strane obálky uvedené „17 slavných autorů komiksových westernů mapuje historii dobývaní amerického Západu“. Mne z toho logicky vyplýva, že je reč o ilustrátoroch. Tých je v skutočnosti „len“ 15. Vydavateľ však medzi nimi uvádza aj Mariniho (ktorý opakujem nekreslil žiadny príbeh) a dokonca scenáristu Ogera, v zozname mien však naopak chýba Hervé Richez, čo ešte viac vyvoláva otázky, kto vlastne písal scenár. Sú to detaily, ale diabol sa ukrýva práve v nich.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.6.2023 07:08Ostrov pokladů
    Pred pár dňami som dočítal komiks Ostrov pokladov, ktorý vyšiel v češtine v Garamonde v r. 2007, takže som mohol porovnávať. Pravdupovediac, je to na podobnej úrovni. Tento kúsok (ktorý o tri roky neskôr vydala Grada) mi ale pripadal predsa len o kormidlo zábavnejší, ako hore spomínaná komiksová adaptácia slávneho Stevensonovho románu o hľadaní legendárneho pokladu. Ale zázrak to veru nebol. Čo sa kresby týka, páčila sa mi viac, keďže spomínaná verzia bola mimoriadne statická, až pripomínala skôr ilustrovaný román, než bežný komiks a práve za to som jej dal iba 2*. Ilustrátor Richard Kolhlrus (Don Quijote I) si predsa len tú tretiu hviezdu s oškretým pravobokom zaslúži, je oveľa dynamickejší, akčnejší, viac v pohybe. To je síce super... ale nestačí to. Oceňujem realistické detaily (pokazený chrup námorníkov, špina za polámanými nechtami, záplaty na plášťoch), ale inak po vizuálnej stránke žiadna sláva. Taký fajn, pekný priemer, ktorý osloví asi skôr mladšieho čitateľa. Opätovne (po knihe a prvom komikse) ma zarazil Dlhý John Silver, ktorý je bezcharakterný klamár, zákerný manipulátor a chladnokrvný vrah a pritom je poňatý pomaly ako kladný hrdina a sympaťák, ktorému všetci krivdia. Kým ilustrátor svoj súboj ako-tak vyhral, scenárista Andrew Harrar zlyhal. Rušili ma divné skoky v deji, ktoré ustavične používa. Dôležité okamihy nevidíme, len sme dodatočne informovaní o tom, že sa odohrali. Akoby to nestačilo, hapruje logika. Dobrí premôžu na lodi zlých a síce ich pripravia o pušky, ale následne nasadnú do člna, pirátov zjavne nechajú voľne pohybovať sa po palube (wtf?) a tí na nich tým pádom „prekvapivo“ začnú páliť z dela. Na prízemí hostinca prebieha drsný šermiarsky súboj, ale mama s doktorom na poschodí nič nepočujú. Bill Bones so svojimi súkromnými vecami odchádza z hostinca a z textu vyplýva, že sa už nikdy nevráti, ale nakoniec sa ukáže, že sa len išiel prejsť. V inej chvíli naši statoční hrdinovia prídu o chlapa. Kapitán drsne, ale pragmaticky skonštatuje, že je to tak možno lepšie, lebo ušetria zásoby jedla. O stranu ďalej sa k nim nečakane pridá iná kladná, dovtedy nezvestná osoba a kapitán zrazu nedostatok jedla nerieši a úprimne je nadšený, že je ich o jedného viac.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.6.2023 15:45BRSRKR #02
    Jednotka síce bola za 4*, ale s prižmúrenými očami. Pravdupovediac, obával som sa, že s dvojkou to bude horšie. Preto ma príjemne prekvapilo, že sa vydala menej očakávanou cestou. Jasné, drastickou akciou nešetrí ani tentokrát, ale predsa len sa ponára viac do hĺbky mystéria, univerza a charizmy ústredného antagonistu. Až teraz mi to pripadá ako niečo, do čoho kúsok zo samého seba vložil TEN Keanu Reeves. Vnára sa do sveta filozofie, zamýšľa sa nad svojím prekliatím (alebo je to skôr dar?). Žije ukrutne dlho, lež nemôže umrieť. A tak iba sleduje, ako všetci okolo neho umierajú. Samozrejme, toto bolo už v Higlanderovi, ale jednak komiks si môže dovoliť viac, ako 111-minútový film a jednak v kombinácii s dynamickou, explicitnou akciou to vyzerá inak, sviežo. Ako sa asi cíti človek, okolo ktorého utekajú dejiny ako splašené kone a on s tým nič nedokáže urobiť, len sa mlčky prizerať? Ako sa cíti človek, ktorý nemôže umrieť, ale tí, ktorí okolo neho umrú, dovtedy milujú, nenávidia a rozmnožujú sa? Jasné, premýšľať nad zmyslom života ja myšlienka stará ako ľudstvo samo, ale keď to robí Keanu Reeves, máte tendenciu veriť tomu, lebo viete, že to myslí úprimne. Týmto si pootvoril veľmi pekné (a šikovné) zadné vrátka pre prípad, že sa raz rozhodne skončiť s Johnom Wickom. Čo sa bonusov týka, mám ich v komiksoch rád (kto nie), ale nie som si istý, či nie je kontraproduktívne narvať sem temer 30-stranovú galériu obálok.
  • Ivan Kucera
    Vím jaké to je, když není na vybranou. Pod nevábnou (až infantilnou) obálkou sa ukrýva nedocenená perla, ktorú je v mori konkurencie ľahké prehliadnuť. To by ste ale urobili chybu. Scenárista Jeph Loeb a ilustrátor Tim Sale sú známe firmy. V druhej polovici 9O. rokov stvorili kultové batmanovky Dlouhý Halloween a sequel Temné vítězství. Avšak ich skutočným debutom v Gothame sa stal práve Blouznivý rytíř. Či skôr príbehy, ktoré u nás vychádzajú pod týmto súhrnným názvom. Žiadny Blouznivý rytíř totiž neexistuje; pod týmto názvom nájdete trojicu príbehov, ktoré v USA vyšli v rokoch 1993 - 1995 v sérii Legends of the Dark Knight. Odohrávajú sa počas Halloweenu a ukazujú Batmana ako unaveného, nevyspatého, nedokonalého superhrdinu. Ale inak nemajú nič spoločné. Vidím, cítim a počujem vaše sklamanie. Nezúfajte, občania! Je to skvelá, pochmúrna jazda. Iste, Dlouhý Halloween a Temné vítězství fungovali lepšie, keďže sme mali dočinenia s celistvými detektívnymi prípadmi so všetkým, čo k tomu patrí a to vrátane klimaxu. To sa v poviedkovom formáte asi nedá stopercentne dosiahnuť. Toto nie je román, ale zbierka poviedok. Niekedy je však poviedka lepšia, než román. OK, uznávam: to nie je tento prípad. No i tak si určite príde na svoje každý, kto má rád prácu nezameniteľnej dvojice Loeb/Sale. Zaujímavé na Saleovej kresbe je, že počas tohto komiksu tak rýchlo strieda diametrálne odlišné štýly, prístupy a technologické (a iné) postupy, že to vyzerá ako dielo viacerých ilustrátorov. Jeho práca je úchvatná, na mnohé zábery sa nebudete môcť vynadívať (scéna z bludiska, Joker pri kozube alebo úchvatný epický moment, kde Batman hliadkuje v noci na výškovej budove a nad ním temnú oblohu bičujú blesky). Super je, že máme dočinenia s realistickými príbehmi z počiatkov kariéry Temného rytiera, čo je moja obľúbená batmanovská poloha. Skvelú situáciu v mojich očiach mierne zhadzuje fakt, že postavy v čele s naším zbožňovaným ušatým netopierom sa nachádza raz pod vplyvom drog a halucinogénnych plynov, potom sa stanú obeťou zákernej nočnej mory, prípadne sedatív. Tým pádom je možné všetko, vinou čoho síce teoreticky rieši v realite ukotvené prípady, lež dejú sa počas toho bizarné veci, čo je práveže v ostrom rozpore s realistickým prístupom. Výsledkom je divný, ale stále atmosférický a v rámci DC možností drsný mačkopes. Mňa osobne to jemne sklamalo, ale napriek tomu sa mi výsledok páčil. Hoc uznávam, že posledná poviedka (na motívy Vianočnej koledy od Dickensa) je vážne značne jednoduchá. Ono to proste musíme brať tak, ako to je: bez prehnaných očakávaní. Je to proste niečo, na čom si páni odskúšali terén a keď obstáli, vrhli sa na spomínané epické detektívky z Batmanovho kánonu. Ale už ten pokus je mierne nadštandardný a s prižmúreným okom si zaslúži štvrtú hviezdu. Oceňujem stávku na menej okukaných protivníkov (Mad Hatter, Scarecrow). Loeb je na niekoľkých miestach prekvapivo zásadný, žiaľ vezme to z rýchlika, iba to naznačí a viac to nerozvádza, čo je škoda (prekvapivá prítomnosť doktorky alebo naznačenie, že malý Bruce možno čiastočne mohol za lúpežné prepadnutie svojich rodičov).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.6.2023 19:23Poklad na Stříbrném jezeře
    Kuriozita. A kuriozity málokedy bývajú kvalitné. Pointa ich zábavnosti sa ukrýva práve v kurióznosti. Poklad na Stříbrném jezeře nie je komiksová adaptácia Mayovej knihy a už tobôž nie filmu z r. 1962. Scenárista Vlastimil Peška a ilustrátori Libor Balák a Jitka Bednářová-Smíšková (ktorá na rozdiel od oboch pánov záhadne nie je uvedená na obale) sa podujali na šialenú úlohu: do podoby komiksu previesť záznam divadelného (?) crazy predstavenia, ktoré vzniklo a teraz neviem, či na základe filmu alebo knihy (keďže kniha a film sa od seba po dejovej stránke dosť podstatne líšia), každopádne sú v ňom Indiáni aj kovboji, samozrejme Divoký Západ a legendárny poklad pri vodopáde. Inkriminované predstavenie pochádza z reálne existujúceho westernového mestečka Wild West City Boskovice. Komiks vydalo práve ono, komplet vo svojej vlastnej réžii ako svoju prvú a ak sa nemýlim, tak zároveň poslednú publikáciu. Okrem komiksu a reklamného materiálu (zľavové kupóny, ktoré sú však dve desaťročia od vydania „asi“ neplatné), obsahuje mapku daného mestečka a to rovno dva razy (na začiatku, aj na konci), aby sa aj problematiky neznalý čitateľ dozvedel, že mestečko má svoj vlastný saloon, ubytovanie, predajňu spomienkových predmetov, šibenicu, arénu, javisko, vodopád s jaskyňou atď. Komiks pochádza z r. 2003, kedy k nám doliehali dozvuky slávnych filmových mayoviek, takže som sa nečudoval, že to vtedy vzniklo. Čudoval som sa, keď som zistil, že špecifické boskovické mestečko stále funguje. Ich divadelnú hru som nevidel, ale súdiac z komiksu je to za vlasy pritiahnutá, divným humorom prešpikovaná poloparódia. Vystupuje v nej ruská sirota Voloďa Ivanovič Westernov a v jednej scéne chlapec odhryzne kryse hlavu a zje ju. WTF dej sa fakt nedá brať vážne. Je zjavné, že sa musel odohrávať (na rozdiel od filmu, o knihe nehovoriac) na obmedzenom priestore a navyše nedisponoval gigantickým rozpočtom, takže bolo nutné improvizovať a voliť zvláštne strategické rozhodnutia. Na prvý pohľad to nevyzerá zle (obálka, tvrdá väzba). A Balák je legenda. Zbožňujem jeho príspevky z Arény: Smrt cestovatele Ibarrety a temer hororového Giganta. Hoc treba dodať, že Poklad na Stříbrném jezeře je vizuálne niekde úplne inde. Je to ako porovnávať Vyháňača diabla s Deuce Bigalowom: Európskym gigolom. Scenár je žiaľ priveľmi bizarný a absurdný, až to ruší. Ono je to vlastne skôr propagačný materiál, ktorý vás má prilákať na výlet 40 km od Brna. Divné verbálne (ne)vtipy („Indián Malý Medvěd kope velkou jámu.“; „Umýte vy pitomci říct něco jinýho než jasně šéfe?“ – „Jasně šéfe.“) a podobné koniny ukazujú (a dokazujú), že toto fakt nie je náročná vec, ale iba adaptácia divadelnej hry, kde sa očakáva smiech a spolupráca publika, v ktorom nikto nechce riešiť Shakespearea a myšlienky o živote (a smrti), ale iba sa zasmiať na nenáročných krčmových vtipoch, užiť si slnečnú sobotu, decká sa povozia na koňoch a vyblbnú a večer pôjdu skoro spať a konečne dajú svätý pokoj, mamy si dajú kávu a zákusok na nervy a otcovia rezignovane pivko, dve, tri, štyri. V scenári sa snáď ani nie je možné orientovať. Čítal som to dva razy a na druhý raz som bol snáď ešte viac mimo, ako počas premiéry, takže nie, hoc istá zvrhlá časť môjho Ja uvažovala nad možnosťou ohodnotiť to až troma hviezdami, tak som nad tým prestal uvažovať rovnako rýchlo, ako som začal. Ono sú to skôr navzájom neveľmi súvislo prepojené skeče (vrátane speváckych vystúpení). Na rozdiel od mnohých iných z vás, ktorých názory tu čítam, však k tomuto divnému kúsku necítim nič vyložene negatívne. Je to skrátka „len“ neškodná blbinka.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.6.2023 09:19James Bond #03: Hammerhead
    Tak a je koniec. Pri poslednom Bondovom dobrodružstve došlo v Dynamite Entertainment k rozhodnutiu vymeniť tvorivý tím a tak technokratického scenáristu Warrena Ellisa nahradil Andy Diggle (Green Arrow: Rok jedna), ilustrátora Jasona Mastersa Luca Casalanguida (u nás zatiaľ úplne neznámy) a farbiara Guy Mayora Angličan Chris Blythe (Američtí bohové 2, Star Wars Omnibus: Boba Fett). Kým pri scenári som pravdupovediac posun dopredu (ale ani dozadu) nezaznamenal a farby mi pripadali rovnako kvalitné, ako po minulé dva razy, najdynamickejšou zmenou prešla kresba. Ono, keď porovnáte tretí zošit s prvým a druhým, tak výtvarná stránka nie je zas nejak šokujúco diametrálne odlišná. Ale jasné, určite JE iná. Mne sa páčili už prvé dve knihy, ale táto mi pripadala nakreslená ako keby trochu drsnejšie, v dobrom špinavšie a jemne undergroundovejšie. Trochu sa ubralo z krvi, no stále je to solídny bitúnok (dominantná scéna s akváriom). Identitu záporáka som odhalil hneď, tak ale zas bondovky nikdy neboli rafinované detektívky, že? Hoc som v sérii v priebehu týždňov, ako som ju kompletizoval, zaznamenával stúpajúcu kvalitu, ani tretí diel ma napokon žiaľ nepresvedčil o tom, aby som dal až 4*. Budem si na ňu pamätať ako na sériu prekvapivo drastickú, dynamickú, plnú akcie, dobrej kresby a viac-menej ľahostajných scenárov, ktorej sa podaril husársky kúsok: z legendárneho agenta Jej Veličenstva urobila zameniteľnú, temer neviditeľnú postavu bez charizmy. Chvíľu som sa aj pýtal sám seba, či nie som zbytočne náročný, či sa na niečo nehrám. Potom som si ale uvedomil, že najlepšie na tejto sérii boli dlhé akčné scény. Nie, že by boli geniálne, ale bolo ich veľa, obsahovali minimum slov a tak som rýchlejšie otáčal stranami a tým pádom som to mal čím skôr za sebou. Takže nie, nie som zbytočne náročný: 4* komiksu, ktorý chcem mať čím skôr za sebou, nedávam. Ale nie, nie je to ani žiadny prúser. Skôr veľmi, veľmi, veľmi jemný nadpriemer. Možno by sa mi poňať takýmto spôsobom známeho špióna páčilo skôr u Jacka Ryana, než agenta 007.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.6.2023 05:44Inkognito - Tajné vydání
    Za mňa najslabší Brubaker, aký sa objavil na našom trhu (a to som čítal temer všetko), jedným dychom však treba dodať, že i slabší Brubaker je stále ľahký nadpriemer. Kým v jeho doterajších komiksoch ma bavilo, ako inovatívne pristúpil k téme, zápletke a postavám, ako sa hral, experimentoval a vzdával hold, či už ich štýlom, žánrom alebo histórii, tentokrát akoby zlenivel a uspokojil sa s najľahším možným riešením. Inkognito vinou toho pôsobí ako jednoduchá parafráza ma marvelovky (Shield nahradila S.O.S, Hydru iná organizácia, nechýbajú dokonca „Nick Fury“ a „Black Widow“). Po druhom čítaní sa situácia našťastie zlepšila a pochopil som pár vecí, ktoré mi na prvý raz unikli (a zabránili mi v kvalitnejšom zážitku). Po výtvarnej stránke je to samozrejme špička, keďže to kreslil Brubakerov dvorný Sean Phillips. No a keďže to vychádza ako omnibus od BB/art, môžete sa spoľahnúť na kvalitné prevedenie: 368 strán, 1300 gramov, desiatky strán bonusov, esej, tvrdá väzba, prebal, lacetka a okrem bonusov a samotného komiksu Inkognito vydanie obsahuje aj sequel Tajní vliv. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-inkognito-tajne-vydani-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.6.2023 07:39Rahan #02
    Josef Vybíral pokračuje v postupnej kompletizácii Rahana na českom trhu a po jednotke prichádza, neprekvapivo, dvojka. A žiaľ rovnako neprekvapivo, ako vtedy, aj teraz sa dočkáme trojice príbehov, ktoré poznáme už z minulosti. V jednotke šlo o príbehy Tajemství slunce, Bláznivá tlupa a Past na ryby a teraz o Kouzelný kámen, Vodní hrobka a Mamutí bůh; všetkých šesť sme si v minulosti mohli prečítať v knihe, ktorú pod stručným názvom Rahan v r. 2003 vydal Albatros. Takže ak ju máte, sú pre vás prvé dva vybíralovské diely teoreticky zbytočné. Avšak šanca, že ju vlastníte, nie je vysoká, keďže vzhľadom na starší rok vydania je všade vypredaná. A pravdupovediac ak ju máte a ste Rahanov fanúšik, asi aj tak si to budete všetko kupovať odznova, aby ste raz mali kompletnú zbierku. Rušili ma niektoré ťažkopádne okamihy (Rahan padne do jamy s kolmi, ale zachráni mu kožu, že má okolo nohy uviazanú lianu, o pár strán do jamy padne ZNOVA, ale medzitým pršalo tak veľmi, až sa naplnila vodou, takže sa mu zase nepodarí napichnúť sa na koly) a wtf nápady (lovci si z ulovených zvierat zvyknú brávať rôzne trofeje, logika ale vraví, že by to malo byť niečo, čo len tak nepoškodí zub času – kly, kosti, zuby... -, náš obľúbený dlhovlasý hrdina si ale vezme CHVOST, ktorý o dva dni zhnije). Rahan je i v dvojke sám sebou: praveký divoch, ktorý napriek tomu temer v každom príbehu objaví šokujúci vynález alebo revolučný spôsob obživy. Tu puzdro na zbraň, tam zapaľovanie ohňa prostredníctvom slnka, hentam mimikry. Je čudné, že takýto vizionár a mysliteľ neustále behá po zemi v bedrovom rúšku, oháňa sa nožom zo slonoviny a hľadá miesto, kam chodí spávať slnko. Ak dáme bokom tieto (a podobné) sarkastické bonmoty, zostane nám komiks doslova zo starej školy. Je to európska klasika, krásne nakreslená Andrém Chéretom. Poteší pevná väzba a celkovo nádherný obal, vďaka ktorej, ak raz Parom dá, sa celá séria bude vedľa seba parádne vynímať. Srdcovka to nie je, keďže keď príde reč na dlhovlasých divochov, uprednostňujem skôr Thorgala a Conana, ale čo je skvelé, to je skvelé a nezáleží na tom, či to je alebo nie je srdcovka, ale na tom, či je to dobrý komiks. Bonusy: životopis scenáristu a jeho spomínanie na tvorbu/vznik Rahana.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.6.2023 20:25James Bond #02: Fantom
    Ja neviem. Mám Warrena Ellisa celkom rád a ilustrátor Jason Masters odviedol dobrú prácu (detto farbiar Guy Major). Ale ako pri jednotke, ani pri dvojke si nie som istý, či je takéto smerovanie ságy slávneho agenta OO7 správne, nesprávne, originálne alebo je na každom z nás, aké. Na jednotke som kritizoval, že proti krvavým komiksom a priori nemám nič, ale k takej „staromódnej“ postave, akou James Bond nepochybne je, sa gore skrátka nehodí. V dvojke k tomu pristupujem podobne. Výbuchy násilia sú nečakané, šokujúce a drastické (lámanie krkov som asi ešte nevidel a to som v hororoch videl a čítal už ozaj všeličo), no k tejto postave sa mi to pod Ellisovým vedením (ne)hodí podobne, ako stvárnenie samotného ústredného hrdinu. Ten vyzerá zameniteľne a nezaujímavo a aj sa podľa toho správa. Hlavne mi pripadá nijaký, bez charizmy, bez chuti, či aspoň zápachu. Občas prehodí kvázi vtipnú hlášku, ktorá mu zjavne nejde cez pery, inokedy sa správa ako fušer (upozornenie na seba v podzemnom depe). Je to skôr profesionálny gigolo so zbrojným preukazom. Zlepšenie oproti jednotke vnímam v zápletke. Kým v nej sa mi nepáčilo, že sa špičkový anglický špión zapodieva takou podradnou témou, ako drogový kartel, v dvojke bol nepriateľ č. 1 zvolený predsa len dôstojnejšie, správnejšie, atraktívnejšie a sálal z jeho nemilosrdnosti rešpekt. Trocha divné (bitkárske) finále.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.6.2023 08:03Můj ty smutku!
    „A teď mě poslouchej, ty pitomej bígle.“ Podobne rozkošné stripy, ako napr. Calvin a Hobbes. Vtipné, pôvabné, milé, ale i sarkasticko-filozoficko-existenciálne, hlboké a hĺbavé, precítené, melancholické a v podstate depresívne a temné, zároveň výstižne udierajúce klinec po hlavičke. Autor mal v podstate celý dospelý život rôzne zdravotné problémy a i vinou toho dosť komplikovaný súkromný život, čo sa nejeden raz logicky premietalo i do jeho tvorby, postáv atď. Paradoxne je to napriek tomu (značne špecifickým spôsobom) veselé a zábavné. Dole klobúk pred Schulzom za tonu skvelých hlášok a dialógov a za to, koľko vtipov dokázal vymyslieť na tú istú tému (lopta, Snoopyho jedným slovom otrasné nočné stráženie, kradnutie „deky bezpečia“). Niektoré nápady sú neskutočné (za mňa boli najvtipnejšie nádherne WTF scény, v ktorých sa ľudské postavy snažili komunikovať so Snoopym v jeho rodnej psej reči, čomu vôbec nechápal, prípadne z toho bol na prášky), avšak na rozdiel od Lucy si nie som až taký istý, že je to plemeno bígla. Zbierka je smutne zaujímavá i tým, že je na nej vidieť, ako sa autorov zdravotný stav ku koncu zhoršoval. Posledné diely vyzerajú relatívne inak ako prvé, hoc pravdupovediac kresba už v prvých častiach bola jednoduchá a „detská“, takže si to niektorí čitatelia zrejme nevšimnú. Kniha disponuje zaujímavými, menej častými rozmermi a kvalitným 7-stranovým textovo-vizuálnym bonusovým materiálom.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.6.2023 07:10Joker #01
    Jokera 1 môže čítať každý, kto vie, kto je Joker, Batman a Jim Gordon, ale je pravdou, že na jeho plné vychutnanie je fajn poznať ich bohatú históriu. Napr. to, čo kto komu (a prečo a kedy) urobil. Joker 1 s tým operuje do nemalej miery. Trvám si na tom, že si ho užijete aj bez znalosti starších vecí, ale hej: s ich znalosťou si ho užijete predsa len výdatnejšie. Pomôže vám poznať Rok jedna, Kameňák alebo Černé zrcadlo. A ak netušíte, čo je zač Soví tribunál, máte problém. Scenárista Tynion IV si vychutnáva bohatú minulosť postáv a toho, čo spolu v minulosti zažili (a nejakým zázrakom prežili). Ja osobne to poznám, takže som sa spokojne uškŕňal pri nenápadných slovných zmienkach o páčidle atď. Faktom je, že dostáva zabrať logika (niekto, kto vám zaplatí 25 miliónov za úkladnú vraždu človeka, vám nie je schopný zaobstarať strelnú zbraň?). Otázkou je, ako prijmete namakaného Gordona v tielku. Čo je tak trochu v rozpore s tým, ako bol odjakživa poňatý. Bol to chlap z mäsa a kostí a so svojimi starosťami, nie akčný borec. Našťastie, Tynion IV to v tomto smere nikdy nepreženie. Vždy nájde cestu späť a ponúkne Gordona, ktorý možno vyzerá prehnane mužne (ale ako hovoria Taliani: dá sa vyzerať prehnane mužne?), no všetko vylepší jeho vnútorný noirový monológ. Stále je to starý dobrý Jim, zraniteľný a chybujúci, ale zároveň neskorumpovateľný a večne premýšľajúci o zle v spoločnosti atď. Súčasťou Jokera 1 je aj viacero bonusových krátkych komiksov, spomedzi ktorých najmohutnejšie vynikne flashback do vzdialenej minulosti. Odohráva sa po Roku jedna (resp. Mužovi, který se smál od Brubakera): Joker sa zjavil na scéne, pokúsil sa otráviť gothamskú vodu a skončil v Arkhame. Bonusový komiks sa odohráva práve v tomto období a je nakreslený tak, aby vizuálne ladil práve so starým Rokom jedna z 8O. rokov. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-joker-1-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš31.5.2023 07:28Chata v jezerní kotlině
    V r. 1939 Jaroslav Jestřáb Foglar vydal jeden zo svojich najslávnejších románov, Chatu v Jezerní kotlině. V slovenskom preklade prvý raz vyšla až v r. 1991 vo vydavateľstve Gemini, v češtine sa však dočkala dvanástich reedícií. Pojednáva o dvoch chlapcoch, ktorí sa cez letné prázdniny pravidelne vyberajú do lesa za mestečkom, v ktorom bývajú. V nepoškvrnenej divočine, kam nikto iný nechodí, objavia nádherné prírodné scenérie v čele s jazerom. Pri ňom si následne postavia chatu. Neustále však majú pocit, že ich ktosi zákerne sleduje. Tieto ataky sa stupňujú najmä počas daždivých nocí. Foglar do príbehu okrem poetických opisov prírody a silného chlapčenského priateľstva zakomponoval i drobné prvky hororu. Do podoby (čierno-bieleho) komiksu ho prvý raz spracováva legendárny Marko Čermák v r. 1969, podľa Foglarovho scenára. Zároveň sa jednalo o historicky prvú foglarovku vo forme komiksu. V rokoch 1969 - 1970 vychádzala táto verzia na pokračovanie v časopise Svět v obrazech. Vo farebnej verzii Čermákov komiks vychádza na pokračovanie v magazíne Kometa v r. 1989. K čierno-bielej podobe sa vracia v r. 1990 v zošitovke vydavateľstva Novinář. V r. 1999 vychádza jedno pokračovanie, ktoré pri smutnej príležitosti Foglarovho úmrtia do časopisu Ohníček nakreslil Jiří Filípek. K farebnej Čermákovej verzii sa vrátilo vydavateľstvo Olympia, ktoré komiks vydáva v r. 1999 v knihe Svorní Gambusíni a jiné příběhy spolu s ďalšími komiksami (napr. Modrou roklí od Saudka). Následne znova Olympia komiks Chata v Jezerní kotlině vydáva v samostatnom zošite v r. 2013. V čierno-bielej i farebnej alternatíve vychádza v r. 2022 vo vydavateľstve Václav Vávra a to v značne špecifickej, prúžkovej forme v limitovanom zberateľskom vydaní. V r. 2023 farebná verzia vychádza v tvrdej väzbe v rovnakom vydavateľstve, kde (pod poradovým číslom 14) zapadá do jeho série Klasické komiksy Marko Čermáka. Ja som (okrem Komety) vlastnil farebnú verziu od Olympie, ale keď v r. 2023 vydal Václav Vávra komiks v tvrdej väzbe v rámci série Klasické komiksy Marko Čermáka, povedal som si, že to musím mať, keďže sériu postupne kompletizujem a raz (ak dožijem) z toho bude veľmi pekná zbierka. Samotný komiks je nakreslený fajn, lež na môj vkus staticky. Magická kotlina v Čermákovom prevedení na mňa nepôsobila príliš magicky. Okrem toho je komiks neskutočne ukecaný, miestami prehnane povedané pripomína až ilustrovaný román. Kniha bola oveľa strašidelnejšia, ako i atmosférickejšia. Okrem toho je komiks na mnohých miestach fakt naivný: hrdinovia „náhodou“ na ulici stretnú čudáka so žltými vlasmi, niekto ich následne začne po nociach prenasledovať a my vidíme, ako z miesta činu uteká chlap so žltými vlasmi - „asi“ je jasné, kto to je. Vôbec, scenár je miestami fakt zlý, napr. chlapci na seba náhodou narazia v kotline a poznajú sa menami, pritom predtým nedostali ani jednu spoločnú scénu. Pôsobí to rušivo. Pri letmom prelistovaní ma zarazilo, že chýba úvodné slovo, ktoré komiks uvádza do širšieho kontextu tak, ako to bolo u predchádzajúcich dielov série, ale potom som ho našťastie víťazoslávne objavil na konci a i ono je, ako býva v sérii dobrým zvykom, plné detailných informáciách čo kde kedy a prečo. Ak si budete môcť vybrať medzi zošitovým vydaním od Olympie (2013) a vydaním v sérii Klasické komiksy Marko Čermáka, zvoľte druhú možnosť, keďže je to vydanie predsa len dôstojnejšie, v pevnej väzbe a kvalitnými bonusmi.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš31.5.2023 06:09Ostrov pokladů
    Keďže české vydavateľstvo Garamond vydalo komiksovú adaptáciu legendárneho dobrodružného Stevensonovho románu Ostrov pokladov v r. 2007 (anglický originál vyšiel v UK o rok skôr) a teraz sa píše rok 2023, zohnať ju na bežných miestach je prakticky nemožné. Našťastie sa mi ju náhodou podarilo splašiť v geniálnom pražskom antikvariáte, kde ho ponúkali za pár korún. Tak som ho okamžite vzal (spolu s ďalšími cca 50 knihami a horormi za perfektné ceny inde vypredanými). Som síce rád, že som si komiks scenáristky Fiony Macdonald (odvtedy jej u nás nič nevyšlo) a ilustrátora Penka Geleva (Garamond mu v rovnakom roku vydal aj inú adaptáciu známej knihy a to Olivera Twista) prečítal a doplnil si tak komiksové vzdelanie, ale žiadny zázrak to nie je. Knižná predloha má okolo 200 strán a komiks 49, takže si asi viete predstaviť, že sa dej značne osekal a urýchlil. Treba dodať, že miestami som až mal mierne pochybnosti o tom, či to vôbec ešte je komiks a nie ilustrovaný román. Jasné, preháňam, ono to samozrejme JE komiks, len (sami uvidíte) strašne statický, vinou čoho je únavný napriek tomu, že nemá ani 5 desiatok strán (a to sú tu ešte bonusy v podobe napr. Stevensonovho životopisu). Miestami je to vyložene absurdné, napr. keď ilustrátor niečo nakreslí a scenáristka do toho dodá kuriózny pseudo vysvetľujúci text. Napr. vidíme, ako postava X sedí v krčme, v ruke drží fľašu alkoholu a spieva, na čo ilustrátorka pod obrázok umiestni text, že postava X je opitá a chová sa ako hrubián. Alebo Jim a mama otvoria truhlicu, objavia v nej mince a pod obrázkom nájdete text, že objavili mince. Toto ozaj nie je dobrý smer, súdruhovia. A trochu mi vadilo, že je Dlhý John Silver prezentovaný pomaly až ako kladná postava a pritom je to podradný zákerný klamár a úkladný vrah. Je to také jedným okom dnu druhým von, ale už som v živote čítal oveľa slabšie komiksy a ono to ale tak nejak celkovo na mňa pôsobilo pekne a hlavne mám slabosť pre Stevensonov nestarnúci príbeh plný lodí, morí, pokladov, ostrovov a výrazných postáv, aj tak ale neviem dať viac ako 2*, pretože je to fakt príšerne statické. V r. 2010 české vydavateľstvo Grada vydalo iný iný komiksový Ostrov pokladů a ten bol predsa len už podstate viac "komiksovejší", ale tiež to nebol žiadny zázrak, no za lepšiu výtvarnú stránku si aspoň 3* zaslúžil, tak chcem obidva "ostrovy" oddeliť a tomuto proste musím dať iba 2*. Fakt žiadny zázrak a v dnešnej dobe už skôr raritka, než čitateľský zážitok (a pôžitok).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.5.2023 06:15Barakuda #5, 6
    Za mňa kvalitné a uspokojivé zakončenie série, ktorá síce pojednáva o pirátoch, ale paradoxne sa len málo scén odohráva na mori, čo je zaujímavý, ale osviežujúci kontrast. Výprava je natoľko rôznorodá, že si tento paradox možno ani na prvý raz neuvedomíte/nevšimnete/nepovšimnete. Ak by som mal takéto kvalitne napísané a skvele nakreslené komiksy čítať každý deň, vôbec by mi to nevadilo. Je ale faktom, že Jean Dufaux (Murena, Sága valty) rozohnal po lúke priveľa zajacov a ak sa niekto v jednotke alebo dvojke bál, či ich všetkých stihne včas pochytať... bál sa oprávnene. V trojke sa všetko musí zakončiť, čo si ale odnieslo množstvo postáv, ktoré hrali tu menej, tu viac dôležitú rolu v predchádzajúcom deji a tu sú zlikvidované narýchlo, ako z rýchlika, behom jednej scény. A možno by som, byť na Dufauxovom mieste, zvolil koniec typu „o 1O rokov neskôr“; bolo by to silnejšie a dojemnejšie. Ale chápem, tento svet si dojatie nezaslúži. Za tú cenu by som každopádne uvítal aspoň malé textové bonusy, či už zasadenie do kontextu (za akých okolností komiks vznikal, aké úspechy dosiahol atď.) a medailóniky autorov (Vybíral sa špecializuje na európske komiksy a o európskych tvorcov vieme paradoxne veľmi málo, takže osveta by bodla). Vďakabohu aspoň za 9-stranovú galériu obálok. Faktom je, že ilustrátor Jérémy (Rytíři z Heliopole) si to fakt užil a vy si to užijete spolu s ním. Po dokončení série môžem oficiálne potvrdiť svoj starší názor, že si nie som istý, či ju bolo správne pomenovať po lodi, ktorá pre dej nie je temer vôbec dôležité, čo sa naopak o mnohých iných veciach v scenári povedať nedá a podľa nich séria pomenovaná nie je. To je ale ozaj len symbolický, malý problém-neproblém.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.5.2023 06:12Žoldnéř #09: Ztracení předkové
    Som so sériou od prvej časti, takže asi nečakáte, že jej začnem dávať 3*, však? Segrelles je proste majster svojho remesla. Jeho kresby, pardon maľby, sú úchvatné, idú do detailov a nikdy neomrzia. Ak uvážime, že najstaršie diela majú už niekoľko desaťročí, je neuveriteľné, že po výtvarnej stránke sa aj v r. 2023 horko-ťažko nájde komiks, ktorý by sa úrovni aspoň trochu priblížil k tejto sérii. Tentokrát sa hrdina dostane najskôr do Španielska, kde radi upaľujú ženy na hranici pri najmenšom podozrení z bosoráctva a následne sa dej presúva do prostredia Mayov, čo je skvelo vykreslené prostredie plné džungle, pyramíd a samozrejme krvavých obetí. Scenár sám osebe samozrejme (zase) nie je žiadny zázrak, ale mne to nevadí. Nechýba tona bonusov (tentokrát sa Segrelles vyznáva z lásky k lietadlám a ich modelom). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zoldner-9-ztraceni-predkove-komiks
  • Ivan Kucera
    No konečne! Po za vlasy pritiahnutej dvojke vďakabohu návrat k predsa len reálnejším koreňom. Už som si po divnej dvojke začal myslieť, že po príjemne sviežej jednotke to bude môj predčasný koniec so Smaragdovým strelcom. Našťastie sa ukázalo, že dvojka bol len nejaký divný scenáristický omyl (nočná mora?) s drakmi a rýchlovlakmi jazdiacim pod oceánom, čo teda fakt nie je niečo, o čom chcem čítať v súvislosti so sympaťákom Oliverom Queenom. Trojka je comebackom k príjemne jednoduchej a priamočiarej, nie však hlúpej, prvej časti. Znova skvele nakreslená a napísaná vtipne a pritom vážne (v zmysle Oliverovho charakteru, ktorý je fakt silný, síce rád zavtipkuje, ale trápi ho chudoba a bojuje v mene slabých a utláčaných). Zápletka (záporák si oblečie hrdinov kostým a začne vyvražďovať ľudí) síce pripomína Batman: Dvojník, ale GA prišiel o 4 roky skôr. Bonusy: viac ako 1O strán alternatívnych obálok, skíc atď. Ešte k hodnoteniu: jednotke som dal 4*, síce to nebol najlepší komiks na svete, ale na „len“ mainstream to bola veľmi sympatická a fajn svižná jazda, tak som ju chcel odlíšiť od oveľa priemernejších. Preto som jej udelil až 4*. Dvojka nebola dobrá, ale len 2* si nezaslúžila. Trojka nie je už až taká dobrá, ako jednotka, ale problém nevidím ani tak v scenári, ako skôr v tom, že vtedy šlo o premiérový vstup do série a ten svet bol fajn. V trojke už je trochu okukaný a tak by si zaslúžil skôr len 3*. Ale zas chcem trojku odlíšiť od dvojky, pretože je trojka predsa len vydarenejšia, ako dvojka. Takže 4*. Uff.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.5.2023 07:51Ultimate Spider-Man a spol. #03
    Stále sa dokončuje Spider-Manov príbeh, ktorý dôverne poznáme z knihy Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost. Naopak novinkou je v druhej polovici sa nachádzajúci príbeh o FF4. Písal ho „technokrat“ Warren Ellis (Iron Man: Extremis, James Bond 1: Vargr), ale že by ma dostal do kolien, to sa povedať nedá. Rovnako tak kresba Stuarta Immonena (Samotný strach, Avengers vs. X-Men) je fajn a (v dobrom... asi) oddychová. Lež k bombe má ďaleko. Celkovo ma toto číslo neočarilo, je to skôr priemer. U Spajdyho sa dostávame ku kľúčovým momentom (smrť, s veľkou mocou prichádza...), ale keďže ich notoricky poznáme z minulosti, tak to ide skôr jedným uchom dnu a druhým von. Bagleyho kresba sa mi k takto mládežnícky poňatému Spajďákovmu originu hodí (aj keď takto nakreslení teta a strýko mi vôbec nesedia), no je pravdou, že čím dlhšie Bagley túto postavu kreslil, tým viac ma nudil. Na začiatku bol ale skvelý. Bendis to má pod palcom aspoň vďaka dialógom a sympatickým postavám. Najmä záver s MJ dokazuje, že v jednoduchosti je krása (resp. v tomto prípade sila). Čo sa FF4 týka, ich príbeh sa v tomto čísle končí a od štvorky sa hosťujúcimi hviezdami stali X-Meni. FF4 veľa vody nenamútili a asi právom. Asi je dobre, že to zapichli, hoc ak by mali 123 dielov, zrejme by ma časom začali baviť. K tomu ale nedošlo a hoc vôbec neboli zlí, chýbal im drajv (alebo čo). Najviac ma z celého komiksu bavil šťavnatý profil Warrena Ellisa a úvodné slovo Jiřího Pavlovského, v ktorom sumarizuje vychádzanie Spider-Mana v SR/ČR do roku 2012 (vrátane). Nezabúda samozrejme ani na slávnu firmu Semic-Slovart. Tu ma trocha zamrzelo, že nespomenul jej slovenský pôvod. Ale ak vezmeme do úvahy, ako divoko Semic-Slovart Pavúka vydával (na preskačku, niektoré kapitoly vynechával, nedokončoval rozbehnuté série atď.), tak je to možno aj lepšie. Celkovo sa mi páči rozkročenie medzi klasickou komiksovou knihou a časopisom, ale nechcem sa opakovať.
  • Ivan Kucera
    Po skvelom štarte prišla dvojka, ktorej sa nepodarilo naplniť očakávania. Nie je to katastrofa, ale po sympatickej jednotke to poroste nie je ono. Dianie na ostrove sa obmedzilo na minimum, takže ak ste od vnadiaceho jednotkového cliffhangeru aj vy logicky čakali drsnú, presvedčivú ostrovnú tajuplnú survival akciu... tak krátko po otvorení dvojky pochopíte, že logika nič neznamená. Všetko sa točí okolo nezaujímavej zápletky, v ktorej GA hrá druhé husle a každú chvíľu kormidlo preberá iná postava. V jednotke boli podporné ženské charaktery fajn, žiaľ ukázalo sa, že akonáhle im v dvojke doprial scenárista Benjamin Percy (Batman Detective Comics) výraznejší priestor, už to nebolo ono. Dlho mi trvalo, kým som sa dejovo chytil. Príbeh je roztrieštený. Tentokrát sa mi nepáčila kresba, čo je divné, lebo jedinou novou tvárou je Stephen Byrne (detská Mera: Proti prudu). Páni Ferreyra (Chlad) a Schmidt (Harley Quinn 5: Volte Harley!), ktorí robili už jednotku, zostali aj v dvojke, napriek tomu sequel nevyzerá tak prepracovane, ako prvý diel. Naopak: vyzerá béčkarskejšie, miestami až odlfáknuto. So sériou zostávam, ale bojím sa, aby nenastal predčasný koniec. Je tam všetko (medvede, draky, jakuza, rýchlovlak pod morom), ale skromnosť jednotky bola úhľadnejšia, než tento bordel. Bonusy: zopár alternatívnych obálok.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.5.2023 07:30Fatale #05: Proklít démona
    Za mňa uspokojivé, viac než dostatočné a najmä plnohodnotné ukončenie skvelej série. Môj obľúbený užívateľ Norri má zrejme pravdu, ale ja som túto 5-dielnu sériu čítal od marca do mája 2023, pričom medzi jednotlivými čítaniami som si ordinoval tu menšie, tu väčšie prestávky, takže som si nepamätal všetky detaily. Ak si to prečítate naraz v krátkom časovom intervale, možno ani vám nebudú sedieť niektoré veci, ale ja som si záver ságy užil. A, pravdupovediac, bol som rád, že ju mám za sebou. Nemyslím to ironicky! Brubaker je plným právom považovaný za jedného z top žijúcich scenáristov. Ale skrátka to bolo už trochu zdĺhavé. Potvrdilo sa mi, že Fatale malo byť vydané ako fajnový 7OO-stranový (vrátane bonusov) ombinus a nie takto. Ale samozrejme radšej takto, ako nijako. Budem si na Fatale pamätať ako na istým spôsobom krásne zvrhlú ságu pohybujúcu sa naprieč desaťročiami (v podstate storočiami) plnú okultných kultov, sexu (v ktorom ale až na prsia nie je nikdy nič vidieť), roztrieštených lebiek (v zobrazení násilí naopak zjavne cenzúra nevládla), chápadlových démonov, zo stropu za nohy zavesených mŕtvol (Predátor môže závidieť), nádhernej ženy a úbohých chlapov nachádzajúcich sa pod jej (zhubným?) vplyvom. Štvrtú hviezdu dávam za to, že Josephine je tu opäť sympaťáčka (v štvorke nebola a nečítalo sa to dobre), za dupnutie na plyn ohľadom nechutného lovecraftovského hororu (ktorý si v niektorých predchádzajúcich dieloch predsa len dával jemnú prestávku a miestami to bol viac noir, než horor) a oslovilo ma i to, že finále sa nesie v pomerne psychedelickom duchu plného vášní, sexu a záberov Seana Phillipsa, ktoré sú skutočne krásne a veľkolepo hororové. Samozrejme body k dobru aj za to, že máme dočinenia s fakt konečnou. Všetko sa nesie v duchu uzatváranie dejových liniek, nekompromisného zúčtovania s postavami, ktoré si to zaslúžia (a samozrejme i s tými, ktoré si to nezaslúžia, taký je život) a v silnom, satisfakčnom, dokonca až dojemnom duchu, po ktorom som v duchu skonštatoval: „je super, že to takto ukončili“.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.5.2023 11:07Ultimate Spider-Man a spol. #04
    Najskôr fakty, čísla a prepojenia, z ktorých sa vám zatočí hlava. V Ultimate Spider-Man a spol. 4 nájdete dva „ultimate“ komiksy a to Spider-Mana a X-Menov. Spider-Mana z Bendisovej éry, konkrétne čísla 6 a 7. Ak vlastníte knihu z UKK pod názvom Moc a odpovědnost, tak určite viete, že obsahovala č. 1 - 7. Tým pádom od Ultimate Spider-Man a spol. 5 začínajú spajďácke dobrodružstvá, s ktorými sme sa na našom trhu ešte nikdy doteraz nestretli. Teda od čísla 8. Ešte stíhate? Ak knihu Moc a odpovědnost máte, teoreticky je tým pádom pre vás zbytočné kupovať všetko do Ultimate Spider-Man a spol. 4. (vrátane) a najlepšie pre vás bude začať až od Ultimate Spider-Man a spol. 5. Prakticky v tom ale je háčik: okrem Spajdyho akcie totiž Ultimate Spider-Man a spol. 4 obsahuje ešte akciu legendárnych X-Menov. A nijakých menších, než takisto z rangu ultimate, kedy Marvel najal drsného Škóta Marka Millara (Starej dobrej Logan, Kick-Ass), aby spravil s mutantami to, čo Bendis so Spajdym. Teda pretvoril ich pre novú generáciu a tú starú (ideálne príjemne) prekvapil reštartom, ktorý nemal byť otrocký a nemusel nutne obsahovať všetko, na čo sme boli zvyknutí. Ako Bendis, tak Millar poňal niektoré veci radikálne, po novom a, nuž, po svojom. Jednotliví X-Meni ešte len spoznávali jednak nových parťákov a jednak svoje schopnosti. Zmenou prešli aj ich kostýmy, technické hračky, celkovo prostredie, v akom sa pohybovali a v neposlednom rade ich vzhľad, tváre a typy postáv. Všetko je realistickejšie a pritom „hollywoodsky“ pompéznejšie. Ruka v ruke s ostrým scenárom ide robustná kresba Adama Kuberta (Avengers vs. X-Men). Millar dupol od samého začiatku na plyn (Magneto je kulturista, ktorý neváha zabíjať „ľudské primáty“). Radikálne omladil kolektív (Xavier vyzerá ako jeden zo študentov) a prišiel s dynamickou, chytľavou a sympatickou kombináciou. Na obálke je síce avizovaný milovaný Wolverine, ale má tu len cameo a naplno do deja vpadne až v ďalšom zošite. Super je, že Millar to má tak pod kontrolou a zápletku poňal natoľko agresívne, že funguje i bez kanadského rosomáka. Daktoré veci poňal inak, iné zas múdro ponechal, plne si uvedomujúc, čo robí X-Menov X-Menmi (ochrana spoločnosti, ktorá si to však nezaslúži, lebo je plná kreténov, hlupákov, rasistov, xenofóbov a spiatočnícky uvažujúcich inkvizítorov). Každopádne nemôžem povedať, že by scenár odrovnal, nedajbože uchvátil. Je to skrátka len rozbeh a dosť to z neho cítiť. Pre trocha nudnejších X-Menov a preto, že Bendisov prístup k Pavúkovi ma neoslnil až tak, ako svojho času Straczynského prístup, dávam len 3*. Navyše mi nesedí kresba Marka Bagleyho (spider-manovky Venom vs. Carnage alebo Smrt Spider-Mana). Je síce chytľavo „mládežnícka“ a nečudujem sa, že mala úspech, lež občas vyzerá divne (Peter v slipoch vo svojej izbe pôsobí ako 14-ročná baletka). Páči sa mi formát, aký CREW zvolila: čosi medzi knihou a starým dobrým časopisom. Ultimate Spider-Man a spol. 4 okrem komiksov obsahuje šťavnaté úvodné slovo Jiřího Pavlovského, profil Marka Millara (v ktorom si však neospravedlniteľne Kal-Ela pomýlili s jeho otcom Jor-Elom), listáreň, pripomenutie, čo sa stalo v minulých dieloch, dôkladný text o histórii X-Menov a ukážka zo slávneho komiksu X-Men: G jako Genocida (ktorý v češtine kompletne vyšiel najskôr v r. 2007 a následne 2013).
  • Ivan Kucera
    Za mňa super. Vďaka scenáristovi Benjaminovi Percymu (Batman Detective Comics) sa to na nič nehrá a pritom to nie je hlúpe. Veľmi sa mi páči ústredná postava Smaragdového strelca, na ktorej ma najviac udivuje, že je to kópia Brucea Wayne a napriek tomu pôsobí úplne inak. Príbeh je napísaný s nadhľadom, ale v správny moment dokáže spomaliť a zahĺbiť sa do vzťahov, atmosféry, deja alebo postáv (skvelé ženské charaktery, či už na strane dobra, zla alebo tých uprostred). Pred rokmi som čítal (úchvatne nakreslený a nafarbený) komiks Green Arrow: Rok jedna a toto mi pravdupovediac pripadalo ako remake: zase zrada od najbližších, znova oficiálna smrť a strata všetkého, opäť ostrov. Percy z toho ale šikovne vykorčuľoval a vždy, keď to začne príliš okato pripomínať reprízu, pribehne s drobnosťou, ktorou odvedie našu pozornosť (nápis na tričku Sherwood, vlámanie sa do vlastnej budovy). Vadilo mi, že vedľajšie postavy nám nie sú predstavené a očividne sa počíta s našimi vedomosťami, čo je v rozpore s vetou na obálke, že máme dočinenia s ideálnym štartom pre nových čitateľov. Ak ste nikdy v živote žiadneho GA nečítali, nechcel by som byť na vašom mieste, ale skúste, uvidíte (na druhej strane, veľké predstavovačky azda ani nie sú nutné, keďže i bez nich pomerne rýchlo pochopíte, kto jeho koho dcéra, kto koho matka atď.). Ilustrátori Argentínčan Juan Ferrreyra (Chlad, Temné noci - Metal) a Rus Otto Schmidt (Sebevražedný oddíl, Batman 9: Dravá moc) sa na spomínaný Rok jedna síce nechytajú. Je to „len“ solídna mainstreamová jazda. I tak ale odviedli kus parádnej roboty a niektoré zábery sú naozaj krásne (Oliver, noc, motorka a nad hlavou blesky alebo namakané sídlo záporáka). Po výtvarnej stránke to určite malo svoje čaro a ani mi príliš nebavilo, že ústredný záporák vyzerá ako bratranec marveláckeho Red Skulla. Asi som ale slepý, lebo som si žiadnych diametrálne odlišných rozdielov kresby medzi oboma pánmi nevšimol. Bonusy: galéria alternatívnych obálok, skicár postáv, návrhy obálok a hrubá paneláž.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.5.2023 06:27Wonder Woman #03: Vůle (paperback)
    No, tak nič. Po predchádzajúcej časti som začal mať pocit, že sa Azzarellova séria zlepšuje, ale žiaľ trojka sa opäť prepadla na úroveň jednotky: teda nie zlé, miestami zaujímavé, ale nečasto. Skôr spotrebiteľské a rutinné, než báječné a inovatívne. Prequelový úvod s Minotaurom príšerný, cítil som sa ako u detského komiksu a nie pri diele autora Hellblazera. Je fajn občas si pripomenúť, že zľutovanie nie je slabosť a zaslúži si úctu, ale toto je fakt ťažkopádne. Je super, že sa pohybujeme v súčasnosti, ktorej vládnu grécki bohovia v utajení (a scény z Antarktídy boli parádne), no Azzarello z toho temer nič pútavé nedokázal vydestilovať. Zmohol sa ledva na nudnú sériu akčných momentiek. Nanešťastie v trojke sa potvrdilo, že Wonder Woman je proste nezaujímavá postava, ktorá má po psychologickej stránke strašne málo čo ponúknuť. Čitateľovi napokon paradoxne neostáva nič iné, len sa spoliehať práve na čo najväčšiu prítomnosť akčných sekvencií, pretože mimo nich je to nuda. Skvelý je charizmatický „Válka“ a keďže hneď nasledujúci diel je pomenovaný po ňom, tak sa teším a so sériou to nezdávam. Ak ma ale sklameš, Azzarello, hodím ťa do pekla a znemožním ti návrat späť!
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš7.5.2023 14:35Wonder Woman #02: Odvaha (paperback)
    Som na vážkach. Jednotke som dal 3*, ale toto už je skôr medzi troma a štyrmi hviezdami. Prepracovanejšie, temnejšie, krvavejšie, azda s prižmúrenými očami hororové. Páči sa mi, že sa dej vyvíja, t.j. na konci jednotky sme sa dočkali twistu plynulo pokračujúceho v dvojke a i tá sa (ne)končí otvorene. Takýto postup mi pripadá férovejší, než každú knihu ukončiť kvázi happyendom, aby sa na začiatku nasledujúcej ukázalo, že to bolo iba ticho pred búrkou. Opäť sa mi nepáčila kresba Tonyho Akinsa a Cliffa Chianga. Páni robili už jednotku. Vizuálne zlepšenie sa dotýka snáď len jednotlivých bohov a monštier, ktorí sú nakreslení s oveľa väčšou fantáziou, než minule. Na niektorých je naozaj veľmi zaujímavý pohľad. V ostrom kontraste s týmto sú bežní smrteľníci, ktorí sú nakreslení strašne fádne a jalovo, akoby to Akinsa s Chiangom ani nebavilo (čo je možno pravda). I teraz sa mi páčilo zasadenie do súčasnosti, ale do značne pokrútenej, v ktorej nechýbajú prastaré grécke božstvá. Sú nesmrteľné a vo väčšine prípadov kruté a zhýralé. Ľudský život pre nich nič neznamená. Diana, Hermes a Lennox sú dynamická trojka. Veľa tomu dodáva osobný motív: chránia tehotnú smrteľníčku a pre úspešné naplnenie tejto misie sú ochotní spraviť čokoľvek, vrátane obetovania vlastných životov. To bolo pekné a silné. Žiaľ, finálny zvrat to ukázal v škaredom svetle, vytvoril trpkú pachuť na jazyku. Vadilo mi tiež to, že stále je to rozkročené medzi čímsi temným, drsným, azda i dospelým (mŕtvi ako stavebný materiál) a kontroverzným (naozaj majú Amazonky len dcéry?) a detsky bezstarostným (viď. scéna bombového atentátu, kde zjavne musia byť desiatky roztrhaných civilov, ale nič z toho nevidíme). Po chuti mi nebolo ani to, ako je Azzarello náchylný neustále kde-koho vykrádať. Likvidácia monštra pripomína likvidáciu netvora z Votrelca 3, Héfaistos pripomína čosi od Mignoly resp. Guillerma del Tora, motív nadprirodzených bytostí žijúcich medzi nami bez toho, aby sme si to uvedomovali, je obšľahnutý z Mužov v čiernom, občas to ide do Hellblazera, jedna extrémne krvavá scéna pripomína „chodbovú“ scénu z Kubrickovho Osvietenia...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.5.2023 09:52Wonder Woman #01: Krev (paperback)
    V roku 2011/2012 DC najalo Briana Azzarella (Batman: Zatracení, Joker, Lex Luthor: Muž z oceli), aby dcéru kráľovnej Hippolity uviedol na scénu v novom, sviežom podaní pre potenciálne nových čitateľov v novej sérii plánovanej ako dlhodobú. Táto kniha obsahuje jej prvých 6 zošitov. Azzarello mýtus Wonder Woman mohutne zasadil do sveta plného mýtov, histórie a legiend. Výdatným spôsobom ťaží zo šťavnatého, za mňa od detstva atraktívneho a napínavého gréckeho univerza. Môže sa zdať, že to robili mnohí pred ním, ktorí tiež písali o Wonder Woman... ale prekvapivo nerobili. Čo je čudné, lebo tá postava má dokonalé grécke pozadie (ehm) a zvádza k tomu. Oni na to kašľali. Azzarello nie. Žiaľ, to z komiksu automaticky ešte nerobí skvelú vec. Po scenáristickej stránke je to čistý priemer. Na „rybie kone“ a podobné šaškárne som už fakt pristarý. Kresličsky máme dočinenia s čistým priemerom. Rutinná práca Tonyho Akinsa (omnibusy Vetřelci a Star Wars) a Cliffa Chianga (Paper Girls) ma nenadchla, dokonca mi pripadala jemne odfáknutá a divne rozkročená medzi tuctovým mainstreamom a trocha drsnejším poňatím. Aj scenár je čosi medzi: začína brutálne (za to, čo sa odohrá v stajni, by sa vari nemusel hanbiť ani Clive Barker), aby vo finále „veľkolepo“ priplával Poseidón v podobe gigantickej ryby vyzerajúcej ako 25-eurový plyšák z Dráčika. Páči sa mi, ako Azzarello tlačí na pílu v zmysle, že Diana je vydedencom vo svojom vlastnom národe, keďže vznikla z hliny (wtf?) a teda spoločenstvo ju rešpektuje ako vynikajúcu bojovníčku a dcéru kráľovnej, ale ona cíti, že doňho nikdy nebude stopercentne, plnohodnotne patriť. Ale na druhej strane mi to príliš pripomínalo Thorgala. Pre mňa Wonder Woman: Krev určite nie je materiál za 4*, ale nebolo to zlé a istým spôsobom sa teším na ďalšie diely.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.10.2023 07:34Kačer Donald 2023/02
    Pre drsňákov mám dobrú správu. V SR poľovanie na časopis naďalej pokračuje! Predplatné je určené len českým záujemcom (dal som Slovensko a že: "Pro vybranou zemi není možné objednávku dokončit.").
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.10.2023 07:32Kačer Donald 2023/01
    Tak to zas bude masaker. Myslím, že tentokrát zahynú už aj tí, ktorým sa podarilo prežiť zháňanie prvého čísla.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.9.2023 09:42Kačer Donald 2023/01
    Mal by to byť dvojmesačník... Ale je fakt, že zohnať to je nad ľudské sily. Začínam mať podozrenie, že nás riadne zmanipulovali; si vezmite, že ešte relatívne donedávna Káčer Donald normálne vychádzal (Ok, v roku 2018, ale to nie je zas až tak dávno) a zrejme predaje neboli bohvieaké, inak by (logicky) zrejme neskončil. A zrazu sa po pár rokoch opäť objaví na scéne a všetci ho chceme ako keby u nás nič také nikdy nevychádzalo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.9.2023 08:14Batman #10: Temné můry
    Prečo tu chýbajú čísla 64, 65 a 66?
  • Ivan Kucera
    jh666 - Ďakujem, komentár opravený.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.8.2023 20:48Kačer Donald 2023/01
    Tu už sa končí sranda.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.8.2023 09:20Kačer Donald 2023/01
    Tak toto je ako za komunistov, nikde nič nemajú. Behám posledné dni po stánkoch, trafikách, časopiseckých oddeleniach v Kauflandoch a nikde nič. Zháňam Káčera Donalda. Nula bodov. Zháňam figúrku Iron Mana. Nula bodov. O figúrke Captaina Americu nehovoriac. Najhoršie je, že je to celé tak zašmodrchané, že sa to nedá poriadne objednať ani z pohodlia domova (figúrky možno áno, ale ak som to správne pochopil, nedajú sa objednávať jednotlivo po kuse, Káčer Donald pre zmenu nejde objednať elektronicky vôbec, aspoň nie v SR). Kam sme sa to dopracovali? Pýtam sa, toto sme chceli?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.8.2023 09:23Kačer Donald 2023/01
    Je to už v stánkoch? Myslím v SR. Alebo sa to dá objednať niekde na webe, nevie niekto? Pátram po tom a nejak to nikde neviem nájsť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.7.2023 08:20Matka (sběratelská varianta)
    Nie je to na zberateľskú variantu primálo?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.3.2023 16:22Marvel Origins #001: Spider-Man 1 (1962) (testovací)
    Čo to je? Nový komplet? Vie niekto niečo viac?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.3.2023 15:23Chata v Jezerní kotlině
    james89 - Ďakujem, koment aktualizovaný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1.2023 07:03Ostrov Dr. Moreaua
    Ja mám na rozdiel od niektorých z vás CC rád, ale toto sa nepáčilo ani mne. Za seba môžem povedať, že nemám pocit, že by som bol zo strany vydavateľstva dostatočne upozornený na to, že v 120 stranovej knihe je samotného komiksu iba cca 50 strán a zvyšok tvoria bonusy. Je to nádherne nakreslené, ale je toho fakt málo a hoc obecne mám bonusy v komiksoch rád, tak takéto (resp. takého a v takom ohromujúcom množstve) som ešte nevidel. A obávam sa, že to nemyslím pozitívne.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2022 18:18Chci sníst tvoji slinivku
    Spoiler! Ten záver na cintoríne... ten smiech a ich spoločné "jauvajs"... to bola Sakura?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2022 08:09Rorschach (paperback)
    Je to Black Label, takže to asi hovorí za všetko. Ale určite treba mať prečítaných Watchmenov. Chvíľu som sa zamyslel nad tým, že možno ani tých nie, že by stačilo brať to proste ako detektívku s divným chlapíkom v čudnej maske, ale to je asi určite blbosť, rozhodne aspoň originál Watchmen od Moorea.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.9.2022 08:34Tomie
    Premýšľal som, odkiaľ je mi "poviedka" Malíř povedomá. Až potom som si spomenul, že bola už v Balónky oběšenců a další hororové příběhy.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.8.2022 20:20Batman: Můj temný princ
    Spoiler. Vzhľadom na to, ako to celé dopadlo a ako šokovane sa Bruce (a Alfred) tvári, keď vidí výsledky DNA, tak je to myslím jasné, že otcom dievčatka je Joker.
  • Ivan Kucera
    SPOILER. Bublinky na konci znamenajú, že Stark prežil?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.6.2022 05:57Gorazdův posel
    Naštudoval som si následne tiráž a podľa tej to vyzerá, že to vyšlo najskôr v SR v martinskom vydavateľstve Osveta a následne v českom preklade v Profile. Lebo inak prečo by sa tam spomínalo Sk vydavateľstvo, ak by to v slovenčine nikdy nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.6.2022 08:59Gorazdův posel
    Ahojte, neviete o tomto niekto nejaké podrobnosti? Fero Mráz je SK komiksová legenda, ale v češtine mu nevyšlo skoro nič. Preto som prekvapený, že mu vyšiel práve tento komiks. Mierne som po tom pátral, ale nejak sa zdá, že to v slovenčine vôbec nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5.2022 16:14Shi #3, 4
    Mňa zarazilo, že v dvojke žiadna linka zo súčasnosti nie je. Počas čítania jednotky som myslel, že sa to bude navzájom prelínať aj v dvojke. A ono nič. Pomyslel som si: hmmm, tak nič no. A potom som sa dozvedel (ak som to správne pochopil), že existuje niečo ako pokračovanie... ktoré ale zrejme pokračovanie tak úplne nie je, keďže vlastne príbeh sa uzavrel tu. Nechápem tomu, tak ak náhodou niekto vie podrobnosti, rád si ich prečítam.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5.2022 07:37Shi #3, 4
    Mne toto nejak extra nevadilo. Všimol som si to, ale nevadilo mi to. Skôr ma zarazilo, ako TOTO môže pokračovať. Mne osobne sa koniec síce príliš nepáčil, ale bol pomerne plnohodnotne uzatvorený.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.5.2022 10:15DC Comics - Legenda o Batmanovi #056: Tváře smrti
    Comicsmaniaczone Podľa toho, v akom zmysle. Daný obrázok je priamo v komikse, takže podraz to nie je. Nikde na obálke nie je napísané, že je to o piatich Jokeroch. Áno, ak by to tam bolo napísané, bolo by to klamstvo. Ale nie je to tam napísané. Na obálke je len vyobrazený výjav z komiksu. Ale hej, ak si to niekto kúpi kvôli tomu, asi bude sklamaný, lebo je to len jedna krátka scéna. U komiksov sú podobné "klamlivé" (alebo aj bez úvodzoviek) obálky bežnou vecou azda odnepamäti (dokonca som čiastočne aj o tom napísal kedysi článok https://www.fandom.sk/clanok/14-dovodov-preco-niektori-ludia-nemaju-radi-superhrdinske-komiksy).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5.2022 15:41Život a doba Skrblíka McKváka
    Nejak záhadne im z deja vypadol strýko Jake...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.4.2022 09:00Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Toe - Ďakujem za vysvetlenie. Nedávno som si vydanie z r. 2013 objednal a včera dočítal, tak som si v tom chcel urobiť jasno.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.4.2022 13:51Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Ľudia, ja tomu nerozumiem. Vie ma niekto prosím zasvätiť do situácie? Viem, že to najskôr vychádzalo v Kometě na pokračovanie. No a v r. 1995 samostatne v sérii Bobří stopou. Ako vidím na obrázku, bolo to č. 10. Predchádzajúcich 9 čísel tu ale nie je. Ako tomu mám rozumieť?
  • Ivan Kucera
    SomeOne Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Neviete niekto, aké je ďalšie smerovanie? Zostáva sa vo vesmíre, alebo sa vraciame na Zem?
  • Ivan Kucera
    Ďakujem za reakcie. Nekritizujem, len sa v tom snažím zorientovať. Toto (reedícia a pokračovanie vydať samostatne) je jedno riešenie. Ja si viem pokojne predstaviť aj riešenie č. 2 (nevydávať reedíciu, ale všetko spojiť do jednej knihy, teda starý Kruan, pokračovanie + textové „dodatky“ Vlastislava Tomana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.4.2022 07:11Barakuda #1, 2
    louza: Mojím zámerom nebolo vymenovať komplet všetky existujúce pirátske romány, seriály, filmy, komiksy. Uviedol som len špičku ľadovca. Od Crichtona som čítal skoro všetko, ale práve tebou zmieňovaný kus nie (myslím, že to v češtine ani nevyšlo...?). Inak, ja si napr. spomínam na bizarnú seriálovú adaptáciu Ostrova pokladov z r. 1987. Bola ladená ako sci-fi a Johna Silvera hral legendárny Anthony Quinn.
  • Ivan Kucera
    Ja tomu nechápem. Čiže Nové příběhy Malého boha a Kruana: život s Ábíčkem obsahuje LEN nový komiks? Neobsahuje nový AJ starý (tento: https://comicsdb.cz/comics/9204/zlata-kniha-komiksu-vlastislava-tomana-2-vydani) komiks o Kruanovi?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1.2022 10:02Temný rytíř - Historie Batmana a zrod nerdů
    Je to dobré. Kvalitnejšie, než som čakal. Autor zjavne vie, o čom hovorí. Ale končí sa pred Benom Affleckom (čo je asi škoda) a dôraz kladený na homosexualitu je na môj vkus priveľký (nie som žiadny homofób, ale proste mi to pripadalo zbytočné, to je ako keby to písal expert na autá a dal tam 20 strán o batmobile... načo?).
  • Ivan Kucera
    To fakt? Ale to ubehlo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2021 07:53Skalpy #09: Zatni pěsti
    To je zaujímavá debata, myšlienka. Vlastne si tiež myslím, že Aaron Skalpy už neprebije (hoci... ktovie, všetko je možné). Na rozdiel od vás si ale myslím, že je mu to možno tak trochu fuk. Má za sebou úžasnú ságu, ktorá vstúpila do komiksových dejín. To sa vážne len tak niekomu nepodarí. Niektorým sa to nepodarí nikdy, za celý život. Jemu sa to podarilo. Teraz je z neho kultový autor, ktorý má veľkú fanúšikovskú obec. Tej je asi zrejmé, že ďalšie Skalpy sa už neobjavia (hoci by sa teoreticky dalo pokračovať aj v samotných Skalpoch, keďže sú ukončené tak, ako sú ukončené), ale aj tak ho má rada a ak Aaron vyložene neupadne (čo azda neupadne, dúfajme), tak jeho nové veci budú fanúšikovia stále vyhľadávať. Mne sa od neho napríklad páči Doctor Strange, nie je to taká klasika, ako Skalpy, ale je to veľmi fajn a rozkošné. Naopak, trocha ma od neho sklamal Conan. Keď sa povedalo "Aaron ide písať Conana", tak si každý myslel, že k tomu celý život podvedome smeroval. Aaron je drsný. Conan tiež. Ale výsledok je napokon taký nejaký, čo ja viem, nevýrazný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.10.2021 07:21Batman: Země jedna
    Scarface - No tak zatiaľ teda tá dvojka nič, čo? :-)
  • Ivan Kucera
    trudoš: V Roku nula 2 síce naozaj je pár drobností, ale nič veľké (scéna, v ktorej je Bruce zavretý v "guli"). Tak preto sa pýtam, či niekto nevie, či Snyder urobil aj niečo, kde by sa toto riešilo v celom jednom komikse. Príde mi totiž dosť divné vyhlásiť, že Bruce podstúpil výcvik u nejakých kočovníkov... a vidíme to tak na cca jednej stránke.
  • Ivan Kucera
    Ľudia, prosím vás, čo s tou Nigériou? Čo mali znamenať dvere v púšti? A čo Bruceov výcvik u "kočovníkov"? Sú tieto veci niekde dokončené, rozpracované? Čítal som väčšinu Snyderovho angažovania sa u Batmana v rámci New52 a nepamätám si, že by to v niektorom diele bolo dokončené.
  • Ivan Kucera
    lantan1: Ďakujem, priznám sa, že o tej zľave som nevedel. Budem na to v budúcnosti myslieť. Prezrel som to a niektoré komiksy, o ktoré by som mal záujem, tam majú v priemere o 3 - 4 eurá lacnejšie, než na Megaknihy.sk (kde posledných 5 rokov nakupujem, keďže je to tam najlacnejšie). Otázne je, koľko stojí poštovné, no to je teraz vedľajšie. Ale proste aj tak ma udivuje, že tento Conan stojí cca toľko, čo (oveľa objemnejší) Conan z Cimmerie (ten francúzsky).
  • Ivan Kucera
    Nechcem, aby to znelo ako od škroba, ale len tak pre zaujímavosť: nepríde vám cena premrštená? Objednal som si to, čakal som niečo obrovské a nakoniec som z balíka vytiahol malú a relatívne tenkú knižku. A pritom sa to predáva za cca rovnakú cenu, ako napr. Conan z Cimmerie, ktorý má jednak viac strán a jednak oveľa masívnejšie rozmery. Ale rád sa nechám poučiť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.7.2021 07:52Batman v černé a bílé
    Ďakujem. Áno, to viem, že je v Batmanovi Mikea Mignoly, práve ho čítam. Myslel som, že sa objavila aj v Batman v černé a bílé. Dávalo by to logiku, keďže ak sa nemýlim, Plynárna vznikla v origináli práve pre projekt Batman: Black and White.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.7.2021 06:40Batman v černé a bílé
    Ahojte, je tu nejaký svätec ochotný dobrovoľne a nezištne mi dodať informáciu o tom, či je tu zastúpená aj Plynárna (vyšla už napr. v Zkáze, jež postihla Gotham)? Potrebujem to do recenzie. Vopred ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.3.2021 07:39Marvel 1602
    SPOILERY. Ja tomu nechápem, asi som blbý alebo čo, čítal som to dvakrát a toto som nepochopil: čiže napr. Peter Parker existoval nielen v roku 1602, ale aj v "súčasnosti", z ktorej cestoval časom Steve Rogers?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 1061 (cca 254776 Kč)
Mám: 417 (cca 124829 Kč)
Chci: 2 (cca 408 Kč)
Sháním: 20 (cca 1975 Kč)
Nabízím: 217 (cca 67052 Kč)
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0