Sin City ako má byť. Záchrana ženy v ohrození je doplnená farebnou (je to čiernobiely komiks, keby náhodou niekto nevedel) psychedelickou pasážou a tonou akcie. Hoci ide o zopakovanie všetkých dejových momentov predchádzajúcich kníh, nový (a konečne poriadne vlasatý) hrdina je macher a ja mu to žeriem. Prekvapivo máme na konci (spoiler) happyend.

Ani do tretice neprichádza všetko dobré. Obyčajný život z pohľadu úchylného Japonca, to zahŕňa aj pomerne šteklivú scénu s „domácim zvieratkom“. Než sa človek nazdá, je tu záver a ide sa do akcie.

Stále nie som presvedčený, že toto je pre mňa to pravé.

Kústek je stále dokonalou ukážkou hravej kresby a zábavných príbehov (napr. včely na trhu) na pozadí veľkého konfliktu. Niekto hľadá poklad, iný veštcov s chladničkou, no a nechýba ani pomýlený ochranca mesta, ktorý bojuje namiesto s nepriateľom s vlastnými ľuďmi. Škoda, že je to také krátke, už nech je tu posledný diel.

Komiks, ktorý má neskutočnú prednosť - formát. V ňom sa radostne promenáduje (často celostranová i dvojstranová) kresba, pri ktorej sa dajú sledovať detaily aj dlhé minúty. Príbeh rovnako neurazí. Vidím, že Comics Centrum (či ako sa to teraz nazýva) myslí na starobu. Toto budem čítať aj v dobe, kedy nič iné dávno neuvidím.

Nepochopil, Mello, navzdory výzoru, je pravdepodobne chlap... no, muž... no, teda samec...hm, ja to ani neviem pomenovať. :)

Ak chce niekto vedieť, čo to znamená divná japonská produkcia, mal by vyskúšať Gantz. Druhý diel pridal na masakrovaní a v závere aj čosi akože vysvetľuje, avšak celé je to dajaké čudné. Stále neviem, čo si o tom myslieť, môže to byť ešte zaujímavé alebo to bude totálna kravina. Infantilné hodnotenia v podaní čiernej gule sem zaviali klasickú Naruto-Bleach blbinku, flešbeky mi tiež narúšali dojem. Kresba je fajn.

Už tretí raz z posledných piatich čísel zachraňuje celkové vyznenie časopisu samostatný doplnkový príbeh. Joker pôsobí na vzhľad hrubo, pointa je typicky masmediálna, všetci vieme, čo dokáže reality šou. Oproti zvyšku čísla je to skvelá záležitosť. V Skalpoch sa oddychuje, a preto nemalo čo zaujať. A Rex Mundi? Niekedy by som chcel mať opäť tri roky, aby ma podobná nuda dokázala osloviť údajným "tajomnom". Scenárista už ani nepíše dialógy, však mu z toho vždy vyšlo iba - ako si ma našiel? Ak sa v tom budeš vŕtať, doplatíš na to! Aj preto sa nič detektívne nedeje a musí sa zapojiť náhodné prenasledovanie. Komiks bez kecov by mala zachrániť kresba, ale tá je suchá ako Sahara... Bezkonkurenčne najslabšie dielo, aké som za posledných tridsať rokov čítal. Čo už. Už nech je koniec a nastúpi niečo iné.

Ja by som skôr povedal, že sa odhalia netušené súvislosti, než že sa to vysvetlí. S tým nedocenením je to dvojsečné, nakoľko dielo by malo presvedčiť samo o sebe. :)

K tomuto som pristupoval s nedôverou. Je to taká Usagi verzia Hviezdnych vojen (a to dosť okato, aj dejovo), postupne som si na to zvykol a začal sa baviť. Autor si urobil radosť a čítať sa to dá. Keby to však nevyšlo, o nič by sme neprišli.

Spider-Man je v hrsti Green Goblina, tajné služby mu osvetlia, že to tak, hold, chodí a to je všetko. Uvidíme, čo bude nabudúce.

X-Meni schytávajú dva nepekné podrazy od tvorcov. Predstava, že Bachalo zaujme niekoho s čo i len priemerným estetickým cítením, je vzdialená realite. Nemám rád jeho kresbu a čudujem sa, že ho Marvel toľké roky protežuje, ale čo už, davy je ľahké presvedčiť, že čo sa im nepáči, je určite „závažné“ umenie. Žiaľ, ani scenárista nevedel, čo s tým, a tak je tu záver, aký je. Mimochodom, myslím, že Colossus reaguje na skutočnú udalosť, ktorý hýbala svetom. Išlo o potopenú ponorku Kursk na prelome tisícročí, prípadne si to vygúglite.

Jeden zo slabších dielov série, a to tak, že veľmi. Nič neočakávané sa nevydumá, nič „geniálne“ sa neuvedie do pohybu, skrátka, nuda. Near si z prstu vycucá, kto je Kira, ten si z nich vysaje ďalšiu rozšádu, kto-kedy-ako použije denníky, no a autor tradične cicia akési denníkové pravidlá (súhlasím s choze , je to kúzelne blbé) a ani záver nie je práve šokujúci. Jediným pozitívnym prvkom tak ostávajú mediálni nasledovníci Kiru. Uvidíme, čo to prinesie nabudúce.

Aj pokračovanie upírskej ságy je plné lásky, romantiky a podobných vtákovín, ktoré z tohto komiksu robia Twilight s obrázkami. Našťastie, opäť je tu kladený dôraz na vedľajšie postavy, ktoré vyšetrujú, mstia sa, pátrajú po slabinách toho kriváka Skinnera a tak ďalej. Auto s krídlami má u mňa malé bezvýznamné plus. Opäť ostrejšia kresba, i keď sa autori prestriedajú, zachováva sa zdanie podobnosti, čo je fajn. Normálne sa teším na prípadné pokračovanie.

Druhý diel je rozhodne lepší ako prvý.

Dlho som sa tomuto komiksu vyhýbal, upírov mám plné zuby a Snyder toho zatiaľ v ČR s Batmanom zasa tak veľa neukázal, i keď reklama vraví opak.

Ale je to dobrý komiks. Upíry ani zďaleka nevyznievajú tak, aby sa mohlo pritakať tým komerčným rečiam o tom, že toto je konečne návrat k netvorom, ale nevadí. Problémom komiksu je ústredná postava Skinnera Sweeta, ktorého by som okamžite poslal ku všetkým čertom. Výhodou je, že vedľajšie postavy sa vydarili. Pearl jednoducho fandíte, dokonca aj v alternatívnom príbehu z minulosti človek nadŕža Pinkertonovcom a nie tomu hajzlíkovi. Ozaj, reklamný ťah s Kingom na obale i v scenári je tak lacný, až beda. Nič to komiksu neprinieslo, azda okrem predajnosti.

Napriek výhradám je to ostrejšie kreslená knižka plná dojemných vedľajších postáv a je, ako som už spomínal, dobrá. Raz sa k nej určite vrátim.

Hulk mi k srdcu neprirástol, hoci by mi v ňom určite mohutnejšie búšilo, nuž som nič nečakal a moc som nedostal. Pekne kreslená sci-fi gladiátorská mela je prekvapivo príjemná, ale do kolien z nej nepadol ani Hulk, ktorého k tomu spočiatku nútia o sto šesť. Dedukujem, že v rámci dlhodobého Hulkovho komiksovania môže ísť o sviežu zmenu kulís, to však ocení asi len dlhodobý fanúšik. Druhý diel si prečítam rád.

Ajhľa, vidím, že superhrdinský spotrebný komiks opäť narazil na domorodú neoblomnosť. Nič to, tento Thor je príjemný, iste, ide o začiatok série, prakticky nič sa nevysvetlí, tobôž aby vyvrcholilo (podobnosť s ľudskými partnerskými náklonnosťami je čisto náhodná), avšak je to pohoda. Neviem, či trafikoví kupujúci vedia, že pokračovanie, crossover so Spider-manom, vyšlo pred pár rokmi v zošitovom vydaní Spider-Mana od Crewi, tak im to oznamujem. Už vtedy som si povzdychol, že tohto Thora by som si rád prečítal, tak sa mi to aspoň sčasti splnilo. Keby som mal porovnávať v rámci českých vydaní, je to určite lepšie ako Busiekovi Avengers z podobného obdobia, a stokrát lepšie ako hociktorý tu vydaný Green Lantern. Vlastne aj v Thoroch je hneď za Straczynskym, Ennis sa môže ísť bodnúť. A v neposlednom rade aj v UKK boli a budú horšie kúsky, Iron man, Ghost Rider či Civil War môžu rozprávať... Hoci to kreslil Romita, jr., som spokojný.

Spider-man sa postupne zlepšuje, návrat Green Goblina je napínavý a vyvoláva radostné očakávania voči ďalším dielom. Jediné, čo zamrzí, je Hulk na poslednej strane. K X-Menom sa blíži Proteus a toho ja mám zo všetkých mutantských protivníkov najradšej. Hlavne, keď si pohráva z Wolverineom.

Ej, veru je toto číslo vydarené.

Hurá, články sú späť! Gantz a najmä Barbarela potešili, ona by veru mohla byť tajným tipom do majstrovských diel európskeho komiksu.

Indiánska rezervácia je správne nehostinná, Skalpy sú fajn. Žiaľ, týmto Crew dobré komiksy vyčerpala a prináša dve hrôzy. O Rex Mundi je škoda opakovať číslo čo číslo tie isté slová. Nudná kresba a desivo plytký scenár dopĺňa ďalšia niekoľkostranová kóma, kedy sa blíži vrah. Že to autorov baví. Málokedy sa Crew netrafila do môjho vkusu tak výrazne, ako je to tu. Čítanie viacerých dielov naraz nič nedodáva, naopak, ukazuje ešte okatejšie, aký nulový je scenár. Vlastne, prirovnanie k Danovi Brownovi celkom sedí. A Anita? Tá ma bavila raz, ale rýchlo prestala. Jediné plus je mierne odlišná kresba.

Celkovo ďalšia slabá Crew.

"Smrť" bola mojím prvým kontaktom s Brubakerovým Captainom. Popri čítaní Bendisových Avengers verzií som jednoducho neodolal a kúpil si aj tri knihy, ktoré sú tu pekne zhrnuté. A veru ma pozitívne prekvapili. Písať komiks bez hlavnej postavy, to chce viac než jednotky zo slohu na základnej škole.

Bucky Cap funguje na jednotku, príbeh stráca dych až v závere tejto mohutnej publikácie, ale aj to len v priamej konfrontácii s Red Skullom. Inak je to paráda a pre mňa je to najlepší omnibus zo všetkých troch.

Takto má vyzerať moderný mainstreamový superhrdinský komiks.

Tak tu máme dlho očakávané pokračovanie.

Hill stavia túto sériu dosť schematicky. Osvieti ho nejaký dobrý nápad, ktorý pravdepodobne okukal od svojho otca (kuk do hlavy) a navlečie to do hromady "flešbekov". A tie, nanešťastie, tragicky nezvláda. Už v prvej knihe boli najväčšou slabinou jeho stavania zápletky a tu to veselo pokračuje. Ten chlapec zomrel a žije! Je tam toho. Inak je to celkom fajn, zlo má brutálne navrch, čo je sťaby priamo zo života... V neposlednom rade sa vydaril aj záver, konečne sa nájde niekto, kto sľubuje netradičného hlavného hrdinu schopného odolať tomu trápnemu meňavcovi.

Kreslené je to čačane, všetci priaznivci gýču si prídu na svoje.

Neviem, prečo sa táto séria teší takej veľkej priazni. Na rozdiel od živých mŕtvych si však Zámok a kľúč v budúcnosti rád prečítam ešte raz.

P.S. Škoda, že zmizla možnosť mäkkej väzby.

Kratučký komiks kreslený Bisleym v drahom veľkoformátovom prevedení? Podozrenie z neskutočnej kraviny bolo na mieste.

Avšak samotný komiks je v podstate takou metaforou výchovy a dospievania. Dieťa túži po nepoznanom, rodičia a spoločnosť mu vymývajú mozog, nuž musí zavrhnúť istoty a vrhnúť sa do priepasti, preniknúť ilúziou reality a okoštovať... cigarety. Výsledok je jasný, ani tá nepoznaná realita nie je žiadne terno, začína sa oblápaním sporo odetých motorkárok, cigaretami a končí... kdesi pri primitívnom prežívaní. Celé je to zaobalené do sci-fi a zaujímavo vystavané na opakujúcich sa pokusoch o útek, kým sa dielo vydarí.

Pravda, toto moje evokačné čosi nemusí byť pravda. V podstate je to aj celkom uletené sci-fi, v ktorom deťom chcú ukradnúť mozog. Tu však nastupuje pocit, že ide len o úvod akejsi veľkej story, ktorá, nanešťastie, nemá pokračovanie. Obávam sa, že takýto prístup k veci čitateľov skôr sklame.

Veľký formát je rozhodne plus. Bisleyho kresba vyzerá skvelo, je predpoklad, že si toto dielo prečítam aj v dôchodkovom veku, keď opustím škálu známych dioptrií.

Darebáka som si odkladal na neskôr, pretože som sa bál, že ma nebude baviť. Ale opak bol pravdou.

Klasický Lobo. Magor, čo každému ubližuje a na ceste za zábavou je schopný zlikvidovať každého. Dodnes ma tento oddychový prvoplánový komiks baví, súborné vydanie niektorých príbehov z Crewí a špeciálov (chýba hlavne príbeh Spoutaný, veľká škoda pre tých, čo nemajú starú Crew) má azda jedinú chybu, úvodná strana Seansy sa posunula o tri strany dopredu.

Výborná zábava pre tých, čo odolali vyrastaniu (po vzore rakoviny) z puberty.

Liberty Meadows je prekvapivo príjemný strip, kresba á la Kústek, občas som sa pousmial, občas nie a niekedy som sa i nahlas rozosmial. Bavili ma odkazy a narážky na kadejaké iné produkty literárnej, hudobnej, či filmovej oblasti (napr. Danteho Peklo, choroba basáka z Kiss). Ďalší diel by som uvítal.

Ak niečo na miestnom komiksovom trhu chýba, tak je to poriadna historická fikcia. Borgia preto pôsobí ako klimatizácia v tropickom dni uprostred stredoeurópskych miest.

Na ploche štyroch albumov sa rozprestiera vzostup a pád jednej rodiny, oboje pôsobí ľahko ako devy, ktoré v ňom vystupujú. Jodorowsky vzal nejaké tie historické reálie a vymodeloval zábavný príbeh intríg, zrady, násilia a sexu na všetky spôsoby. No, je pravda, že hoci sa neštíti incestu, homo- či nekrofílie, orgie sú častejšie ako východy slnka, aj tak sa zoofília ocitne iba v reči, ktovie, či sa autori báli zákonodarcov alebo sa starecky pozabudli. Sledovať tú zmes nízkych pudov a vysokých túžob po moci je jednoducho slasť. Nemôžem si pomôcť, celé mi to pripomenulo komiksy z ABC, tam sa to podobnými historickými fikciami priam hemžilo (akurát si odmyslite deviácie a násilie). Ani jedna postava nie je kladná, ani jeden čin nie je aspoň zamak dobrý. Jodorowsky ukazuje najhnusnejšie podoby 15. storočia, cirkev v jeho podaní strká do vrecka všetky hriechy s istotou Satana, ktorý ich nielenže vynašiel, ale dávno prekonal. Známe historické postavy (napr. Leonardo) na tom nie sú o nič lepšie, dej rýchlo odsýpa a sem-tam sa zjaví aj literárny motív odinakiaľ (Svätoplukove prúty). Naozaj by sme asi nechceli žiť v dobe, kde vás pri vymenovaní za pápeža prešacujú, či ste chlap (aj keď neviem, či sa to nedeje doteraz), po svadbe musíte verejne súložiť a tak ďalej. Ale číta sa to úchvatne.

Intelektuálne založení jedinci, ktorí zvyknú premýšľať nad každým panelom komiksu, ktorý treba čítať pomaly (nedávno vydané Johnsovky typu Flash alebo Green Lantern), tu nepochybne svoje analytické schopnosti výrazne zdokonalia a štúdiom výjavov môžu stráviť i roky. Zásluhu na tom má Milo Manara, geniálny výtvarník, ktorý zvláda nielen úchvatné scenérie, násilie, ale hlavne sexuálne scény, ktoré sú vzrušujúce, a predsa nepôsobia vulgárne. Nie je to porno, je to skôr taká explicitnejšia erotika. Každý štandardný chlap bude z tých jeho ženských namäkko..., ehm, natvrdo. To, že sú všetky štíhle a vlastnia jednu tvár (čo si dokonca všimol aj pán historik v doslove), vôbec nevadí. Škála zmyselných výrazov je dostatočne pestrá, dokonca mám pocit, že v tých dobách museli byť všetky ženy pekné jazyčnice.

Dielo samozrejme má aj svoje muchy. Zdá sa, že by príbeh zniesol ešte zo dva zošity navyše. Posledná časť zrazu prejde z aktívneho deja do obrázkového zhrnutia s komentárom, aby sa osudy rýchlo uzatvorili.

To však nič nemení na tom, že súhlasím s vydavateľom, toto je majstrovské dielo európskeho komiksu.

Viem, že je to otravné, ale nedá mi nebojovať s reklamou – Carey nie je Gaiman. Ani náhodou. Jeho Lucifer nedisponuje žiadnou romantickou či dokonca zasnenou atmosférou, priamočiarosť by sa dala používať ako pravítko (čo však nie je na škodu) a tak ďalej.

Táto kniha to krásne ukazuje. Lucifer sa chystá na súboj s jedným anjelom, pričom mu chýbajú sily. Správne. To tu už bolo. Opakovanie je matkou múdrosti, nuž sa zasa raz zachráni vďaka prispeniu iných aktérov. Akurát to v príbehu „Peklo“ vyzerá, že je to len vďaka scenáristovi, než že by mal nositeľ svetla dajaký diabolský plán. Škoda. Jediné prekvapenie sa tak premietlo do konania anjela Dumu, som zvedavý, kam sa to vyvinie.

Ormstonom kreslená vsuvka o jednom pôrode je klasická jednohubka, ktorá pôsobí sviežo a predpokladám, že v budúcnosti sa výraznejšie premietne do deja.

Záver patrí vydarenému vyšetrovaniu jedného zosnutia, potešila ma prítomnosť severogermánskej mytológie, fanúšikovia Eddy (staršej alebo mladšej, podľa náklonnostných preferencií) budú spokojní.

Spracovanie knihy je fajn, jedno vypadnuté písmeno v dvojpísmenovom slove v rámci jednej bubliny sa dá prežiť.

Dobrý Lucifer, minulé knihy boli lepšie.

Inak, dobrý názov: Neprůstřelný paperback :)

Pokračovanie nového Morrisonovho Supermana? Prečo nie. Už prvá kniha bola prevažne dobrá, bol som zvedavý, čo na to pokračovanie.

Hneď z fleku sa predstaví vízia Obamu v roli Supermana (alternatívka, ktorú môžu s vážnou tvárou čítať asi len obyvatelia USA). Našťastie, okrem minipríbehu v závere (Irak je Kirak), sa táto povinná propaganda viac nerozvíja. Morrison dokresľuje deje z minula (lovec Nimrod), Clark „zomiera“, poteší aj Liga spravodlivosti (narážky na tu vydanú knihu usvedčujú BB Art z vydareného úmyslu vydávať to všetko pekne naraz, hurá) a klasickú radu uzatvára akýsi psychotelekinetik. Číslo nula núka skôr pohľady do minulosti a rozvíja niektoré dejové linky, vo všeobecnosti sa aj druhý scenárista drží v mantineloch, ktoré zaručujú príjemné čítanie. Príbeh trička sa mi páčil. Annual ponúkne Kryptonitového muža a akýsi nejasný koniec.

Kresličov sa na knihe vystriedalo vcelku dosť, napriek tomu sa až na výnimky nekoná nič nevábne.

Opäť dobrý Superman.

Finále stále v nedohľadne. Spider získa poslednú šancu napísať svoje odhalenie, ale jeho zdravotný stav mu v tom veľmi nepomáha. Veľmi ma teší, že názov knihy nie je tým, čím sa zdal byť. Azda si to dočítam už budúci rok...

Nie je nič horšie, ako keď sa k mainstreamu pristúpi ako k rutine, bez záujmu, bez nadšenia, len tak. Kým v R.I.P. sa Morrison aspoň o niečo snažil, Daniel sa v tejto knihe sústredil asi iba na pravidelný príjem.

Neočakávam od superhrdinských komiksov veľa, stačí relax. Príbehy bez vzruchu, boje s nudnými klonmi, toxickými zúfalcami a akože špeciálne príbehy z počiatkov, ktoré nemajú ani náznak nejakej myšlienky v pozadí, však vážne nemusím. Celé to korunuje najhroznejší Two-Faceovský príbeh všetkých čias. Ešte aj kresba vyzerá ako výsledok rutinnej nudy.

Aby som len nehanil, Noc sov v Arkhame bola aspoň akčná, výcviková zrada kdesi v Himalájach sa tiež dala.

Jedna z najhorších batmanovských kníh, aká v ČR vyšla. Podpriemerná mainstreamovka má azda jediné plus, odporcom superhrdinských komiksov môže poslúžiť ako učebnicový príklad k ich nenávisti.

Rick so synom si chvíľku poputujú v dvojici, potom v trojici, potom sa udejú nejaké tie stretávky, staré i nové postavy (tipujem, že všetci sú psychopati, neverím, že by Kirkman dokázal vybočiť zo svojich plochých charakterov) si pokecajú a je koniec. Pochváliť sa tak dá akurát telefónna linka a vpád údajného vedátora do, azda, budúceho deja.

Nechcem čítať ďalšie Ticho. Nechcem, aby nová civilná postava bola zároveň hlavným záporákom. Nechcem, aby sa do minulosti hrdinu, ktorý je tu hádam sto rokov, dopisovali nezmyselné udalosti z detstva. Myslíte, že prechválený Snyder na moje túžby bral ohľad? Figu!

Premárnená šanca na mysteriózneho Batmana s neopozeraným koncom sa nekoná, škoda. Verím, že niekomu sa bude táto kniha zdať skvelá. Napísaná je dobre, kreslená je prevažne ľúbivo, ale zasa som raz podľahol reklame a dúfal v niečo výnimočné a originálne. Moja chyba. Príjemná jednohubka o jednom Batmanovom pomocníkovi na konci dojem nezachráni.

Samozrejme, niečo možno bez výhrad pochváliť. Potešil ma Mr. Freeze, bavili ma akčné scény...

Čo dodať? Je to Batman a to je dobre.

Neviem prečo, ale mňa táto séria baví. Azzarello rozmiestňuje figúrky po šachovnici, tí, čo sa v jednom momente priateľsky rozprávajú, v druhom si vrazia dýku do chrbta, majstrovské kresličské orgie už ani nemá cenu spomínať (nepamätám si, že by som doteraz v komikse videl záber z rozparku na ženskú tvár). Celkovo dokonalá záležitosť, teším sa, až si to celé prečítam na jeden záťah.

Takto to dopadá, keď sa z autorského diela, ktoré oplýva atmosférou, vytĺkajú peniaze.

Ú.P.V.O. nemá Hellboya, nemá Mignolovu kresbu a ani atmosféru. Ani jedna z postáv nie je zaujímavá, a preto je tu tímovka, ktorá nebuduje vzťahy (kauza Liz-Roger je jedinou, o ktorú sa musia tvorcovia opierať, čo fakt nudí), nemá jasný vizuál (každý príbeh kreslí niekto iný, nie zle, ale ani skvelo) a v neposlednej rade dúfa, že keď pri Hellboyovi príbeh netreba, tak to bude fungovať aj tu. Nefunguje., Hoci sa autori snažia o nejaké pointy, väčšinou sú spláchnuté do kanála, zmaže ich blato, prejde vlak alebo prosto vyšumia počas nejakých rituálov. Najlepší príbeh je ten so strašidlami spod postele, chválim Harrisa. Má vtip i pointu.

Celá kniha je krátka až beda, pevnú väzbu vystužili nejaké skice, celkovo je to pridrahý špás, strašne ma mrzí, že to nevyšlo v mäkkej väzbe ako prvý diel.

Hodnotím ako spotrebný priemer, plusom však je, že oproti obom bezmyšlienkovým filmovým Hellboyom to v komikse funguje o chlp lepšie.

Spider-man za prítomnosti kamier vybojuje prvý vydarený súboj s Dr. Octopusom a len tak mimochodom odpinká aj Kravena (tak mu treba). Rozhodne je to to naj, čo zatiaľ v tejto sérii Bendis ponúkol, zázrak, že séria vydržala tak dlho vychádzať... Vlastne, stačí nadpis s úspešným hrdinom a je to!

Gambit je jedným z mojich obľúbených X-Menov, nuž som si jeho púť za zmiznutým dievčatkom užíval. Akcia, akcia, akcia, čo viac si priať. Určite nie Xaviera a jeho článok, je to síce pohoda, ale ak by tento zošit nevznikol, o moc by sme neprišli.

Celkovo výborné číslo.

Geoff Johns to dokázal! Konečne tu máme jeden superhrdinský komiks, kde neškrípe dej (záverečné Cyborgovo čosi nerátam), funguje komunikácia medzi hrdinami, ktorí sa síce vôbec nepoznajú, ale to im nebráni riešiť monumentálnu bitku, ktorá plní prakticky celý komiks. A keďže sa tu režú superhrdinovia, musí to kresliť niekto ako Jim Lee. Vlastne nie ako niekto, je to on! Ako bonus je to aj najlepší komiks s Green Lanternom, aký tu zatiaľ vyšiel.

Som spokojný, takto má vyzerať superhrdinská mainstreamová ruvačka.

P.S. Epilóg zaujme, bonusy "bez ladu a skladu" napráskané skicami, textami, úryvkami knižiek, nie.

Všetko nasvedčuje tomu, že sa tu odohralo finále série. Nudná kresba s celkom príjemnými dialógmi a viac-menej nevzrušivé zavŕšenie „tajomstva“ vyhynutia korunuje vysoký nárast liečenia zranených. Koniec knihy sa už len nesmelo zabáva na komiksovom spracovaní samého seba. Celkom som sa bavil, nuž túto knihu hodnotím ako dobrú. Séria na jedno prečítanie dostála svojej definícii.

Tak táto séria nám utešene kvalitatívne stúpa, knihu po knihe je lepšia a lepšia.

Willingham pochopil to, čo napríklad taký Tarantino nezvládal celé desaťročie, a síce, že skoky v čase a retrospektívne bahno vôbec nerovná sa kvalita. Aj preto je táto kniha neuveriteľne priamočiara, čitateľ sa nikde nestráca a jediná chybička na kráse je predvídateľnosť dejových zvratov. Krásne to dokazuje situácia z prvej kapitoly, ktorá je inak brutálne krásnou poctou fantasy bojom, týkajúca sa jedného zaľúbeného páru. A nasleduje to aj ďalej (Wolfiho podozrenie). Určite to dobre poznáte z jednej Crewi, Hodina šermu sa to tuším volalo. Našťastie, Willingham dodáva množstvo sympatických či skvelých postáv (oproti už známym napr. Robin Hood, Rytier - porazím všetkých atď.) a človeka baví fandiť im. Záporáci sú správne praštení (muži v čiernom nemajú chybu), vytiahnutie Modráka do popredia je vydarené, Ježibaba dokonalá (sranda, že záporácke Mýty typu Zlý vlk, Ježibaba a pod. sú strašne sympatické, som zvedavý, kto je vlastne špehom Nepriateľa) a drobné detaily (bitka s Jackom, oheň, množstvo heroických skonov v Poslednom hrade i v záverečnom boji, Modrák s mečom) svieže. V celku to dáva vynikajúci komiks, ktorý rozhodne pobaví aj čitateľov, ktorí nad prudkým umením ohŕňajú nos.

Kresba prvého príbehu je ako z nejakej rozprávkovej knižky a zvyšok je klasika, bavia ma tie vysunuté brady a vlkove výrazy.

Skvelé dielo, sem s ďalšou knihou!

"Člověk musí hodně u tohoto dílu Constantina přemýšlet, protože i sebemenší maličkost znamená velké věci." Ani nechcem vedieť, o čom si premýšľal pri študovaní detailov v tom "jednom malém klubu, který je tak trošku Sado-maso". :)

Matt Fraction je marvelácka obdoba Geoffa Jonhnsa, píše spotrebný mainstream a väčšinou to zmrví (Fear Itself, Unacanny X-Men). Nemám ho rád odvtedy, čo neskutočným spôsobom dokaličil X-Menov (také dementné vysvetľujúce bubliny, že Wolverine – neumyl si nohy, Cyclops – môže mať nepriestrelné karpiny?, Storm – češe si vlasy... Treba čítať, nedá sa vymyslieť, ako som práve činil).

Iron man je tradične nudný hrdina, ktorému nikto nevie vymyslieť poriadny príbeh a všetci jeho protivníci musia využívať jeho jedinečné objavy. Nuž sa po vzore Extremis zasa raz niekto vylepší a ukradne Stark Industries nejaké tie zbroje, aby bolo o čom písať. Uvádzané nočné mory majú s príbehom spoločného asi toľko, čo medúza so zatmením mesiaca, nuž si názov nevšímajte. Inak musím povedať, že to celkom šlo. Je to jeden z najlepších komiksov, čo som od Fractiona na superhrdinskej scéne čítal, takže na priemerné hodnotenie dosiahne. Potešil aj Spider-man a i otravná šachová multipartia s Reedom Richardsom sa dá prežiť, hoci sa tvári ako riešenie ironmanových problémov., čomu neverte ani okamih.

Larocca je ďalší plastický voskovec, ale aspoň kreslí aj pozadia (a teda scenérie), nie ako Granov.

Chápem, že filmy nútia Amíkov cpať nám sem aj tohto hrdinu, mne by však vo výbere nechýbal.

Ďalšia Crew, ďalší pokus predstaviť dve potenciálne série...

Skalpy sú prosté akejkoľvek nadprirodzenosti, prosto drsný triler, obvykle podobné veci v komiksoch nevyhľadávam, ale zatiaľ mi to ani neprekážalo.

Rex Mundi kraľuje najnudnejším umeleckým dielam, aké som kedy konfrontoval, dej neexistuje, pár akože tajuplných pohmkávaní, do toho maskovaní chudáčikovia, ktorých autor, nevedno, prečo, pomenoval, že Inkvizícia. K plaču. Na záver do deja vpadne akási ženština, no des. Ešte aj kresba má v sebe atmosféru ako diskotéka bez tanečníkov, niet sa čím kochať, niet čo sledovať.

Hellblazer od Ennisa je jasným kráľom tohto čísla. Toto je to, o čo prichádzame pri zúfalom Azzarellovi! Démonická atmosféra, bezútešná kresba a fakt odporné ľudské tajomstvo, ktoré sa nezastaví pred ničím.

Celkovo slabší priemer, tajne dúfam, že Rex Mundi sa nedostane do knihy.

Ten Daredevil ma fakt štve! Nemám ho rád, ale jeho komiksové príbehy sú fakt skvelé. Bendis je kráľ, ale Miller tiež, v Hre o tróny by sa určite posekali.

Temné a zlé veci sa dejú v tejto knihe. Daredevil sa tu prakticky nezjavuje, Murdock sa zblázni a mafia má prsty všade. Nikto nie je v bezpečí, hrozba číha z každého panelu, ktoré vynikajúco predostiera Mazzucchelli (ktorý v Roku jedna až tak nežiaril).

Jediné, čo chýba (bacha, SPOILER), je finálny stret s Kingpinom, ale to je daň za komiksovú sériovosť, a preto kašľať na to.

Smrteľne vážny komiks, ktorý sa číta jedným dychom. Bravó!

She-Hulk poznám iba z Avengers, na hulkovské postavy moc nezaberám (žeby tá farba, kazí dojem vedľa mäsa na tanieri, narúša pohodu pri love veľrýb...), nuž som bol zvedavý, čo to bude.

A som spokojný, príjemný humorný komiks v jednoduchšej kresbe sa na nič nehrá. Veľmi sa mi páči, že humor nie je vulgárny a udržuje si nadhľad aj v okamihoch, kedy je hlavnej hrdinke na vracanie. V ktorom inom komikse si protagonistka môže dovoliť čítať svoje vlastné komiksy a využívať ich ako dôkazy pri súdnych sporoch?

Niečo ako „Skôr známi ako Liga spravedlnosti“, raz sa k tomuto kúsku určite vrátim.

Zombie v Marveli? Sem s nimi!

V čo som dúfal, to som dostal. Komiks, ktorý je alternatívne zasadený v takej absurdnej realite, že sa nemusí ničím pútať, nič filozoficky obhajovať, nikomu neliezť do otvoru, v ktorom to páchne a tak ďalej.

Kresba (a koloring) je správne temná, zuby sú ostré a biele (akoby na nich ani nehnili zvyšky ľudstva), Kirkman dáva jeden úchylný vtip za druhým (Captainov mozog, recyklovateľné jedlo), normálne som zatúžil prečítať si aj zrod tohto fenoménu v Ultimate Fantastic Four, čo ma teda moc nebavilo, ale Crewi asi začnem držať palce, nech to ešte skúsi. Hrdinovia k zožratiu, zvyšok je zožratý, Galactus vo finále, čo viac si želať.

Máloktorý komiks z tohto kompletu predstavuje podobnú necenzurovanú jazdu a to je super.

Prečítané za pár minút, moc sa tam nenakecá, kresba je príjemná, ale na zadok som nepadol. Príbeh - zombia vraždí osadenstvo koncentráku a záver pripomínajúci zrod Punishera - úplne pochovávajú aj ten kúsok vranovitosti, ktorá tomuto dielku bola nadelená. A že bol autor skúpy. Za tie prachy absolútne neadekvátna jednohubka, ktorá sa síce v pohode strávi, ale vracať sa k nej nemá cenu. Nehovoriac o tom, že skicár, čoby bonus, je pomaly polovica celej knihy.

Náhodou, na jednej udalosti si kariéru buduje väčšina umelcov, vedcov a pod. existencií.

Kto má rád superhrdinov z Marvelu, toho táto historická exkurzia pravdepodobne zasiahne. Príbeh novinára, ktorý slúži ako zámienka na vykreslenie a vyrozprávanie dejov z bohatej komiksovej histórie, obstojí aj sám o sebe. Vrcholom je pre mňa príbeh malej mutantky. Ale aj finále s Gwen je mrazivé. Kresba, či maľba, je ojedinelá, a preto berie dych. Je fakt, že farby sú nekvalitné a badať to (ak nemáte knihu od Calibre) najmä v temnote (napr. X-meni na ulici, vyvolávanie fotiek), kde sa čierna a červená zlievajú a detaily miznú. Ale ani to nemôže skaziť dokonalosť tohto počinu. Škoda, že chýba zoznam, ktorá strana komiksu čo preberá z akých pôvodných zošitov, menej znalý čitateľ si možno túto rovinu ani neuvedomí.

Jeden z najlepších komiksov so superhrdinami.

Dobré úmysly vracajú úder! Keby ste chceli vedieť, prečo je Azzarello jeden z najhorších pisateľov Hellblazera v pôvodnej sérii, pokojne si prečítajte túto bezobsažnú zúfalosť.

Neviem, prečo je v amerických komiksoch rozšírená predstava, že ak sa zjaví kúsok nahoty a momentálne populárne homo, tak je to automaticky dospelé. Ani sa mi nechce písať o dajakom vyšetrovaní a ešte dajakovejšom kňazovi a treťom bratovi, tak mlčím.

Ku kresbe azda iba dve poznámky - jednak sa Frusin radí k tým zúfalým plagiátorom, ktorých si nikto nezapamätá (tá snaha o Rissoa v striptízovom klube, ten pokus o Hellboya v soškách jednej zbierky), a zároveň vie nakresliť až jeden úsmev. Prto ho cpe takmer na každú stranu medzi panely, nuž človek netuší, či sa to smeje Constantine alebo niekto úplne iný. Najprv je to úsmevné, ale časom to dosť irituje.

Som rád, že týmto Azzarellov "run" končí, to je plus.

Toto je trošku zvláštny Spider-man, ktorý asi každému nesadne, ale mne sa tá psychopatická verva, s akou sa furt opakujú tie isté myšlienkové pochody (čo je rozhodne pri obsesívne zameranom šialencovi Kravenovho typu vierohodné), páči. Pretože je to niečo iné, než humorný Spidey, a ešte je to aj celé akési nepochopiteľne neuchopiteľné (záverečné motívy i konanie chlapíka z názvu), hodnotím tento komiks veľmi vysoko.

Punisher pozitívne prekvapil. Vlastne i Ennis. Odšupovať Franka na vedľajšiu koľaj v lôžkovom vozni a nechať dej na protivníčkach, ktoré vlastne nemajú žiadne veľké prostriedky alebo schopnosti, a predsa zvládnu zasadiť ranu, pri ktorej inak Castle ani nesykne a ďalej masakruje, to bolo priam... realistické. Bavil som sa, hoci tu moc humoru nieto. Príbehy obyčajných ľudí, ktorí kolíšu nad priepasťou vedúcou k Punisherovi, boli podané vcelku citlivo.

A preto radím túto knihu k tým lepším, ktoré Ennis ponúkol.

Akonáhle sa do série prisťahoval záporák, tak je to vcelku zábavné. Light čumí ako puk, ako s ním vydžubávajú na každom kroku. Už teraz sa v duchu bavím na tom, až sa o pár dielov začne vysvetľovať, ako to všetko od začiatku vlastne naplánoval a ako to jediným možným spôsobom odpinká. Už len pre tento humorný potenciál je potrebné sériu nasledovať do konca. Opäť sa netreba zamýšľať nad prezentovaným, asi tak, ako to činí americký prezident, ktorý sa, verte-neverte, vkladá do deja. Apropó, logika. Keby sa taká Rem onehdá zamyslela nad tým, ako bude Light nakladať s Misou a koľko milisekúnd bude váhať, kým ju obetuje, mohla konať inak, nepredvídateľne, pochopiteľne a zároveň nám ušetriť množstvo dielov tejto série. :)

Ale tentoraz ma to zaujalo, to hej.

S razanciou správ o hladomoroch v Afrike (čítaj vôbec) na mňa zapôsobila infoška o sérii, ktorú som až do zakúpenia považoval za Gnatz (a to tiež o niečom svedčí, o poruche čítania alebo nezáujme, vyberte si). Nič to, Gantz (& Roses) fičí na vlnách dospeláctva. Vraj.

Úprimne, nejaké to násilie a erotično mi prišlo šité skôr na navnadenie mladistvého tínedžera, než na dospeláka, ale budiš. Gantz neohúri kresbou (ako Crying Freeman),je z kategórie á la manga. Ako cez kopirák, nechýbajú vnadné krivky a unifikované ksichty. Našťastie sa nesnaží byť šachovou partiou dvoch (troch) puberťákov po mozgovej príhode (ako Zápisník smrti) a ani sa nechce infantilne zapáčiť deťúrencom (Naruto, Bleach). Zato sa tvári tajomne, pridáva niekoľko podivuhodných (a podivných) scén, zjavovanie dievčaťa je fakt husté. Že je to miestami nechutne úchylné (psí jazyk, cibuľové prejavy), sa tak akosi očakáva, však je to Japonsko. Dumky nad údajným skonom sú fajn, ale technologické divy a teleportačné kúsky dávajú šípiť aj iné, ako záhrobné reality. Celkovo to vôbec nebolo zlé, i keď sa toho moc neudialo.

S ďalšou mangou som už moc koketovať nechcel, ale druhý diel tohto dielka určite vyskúšam.