Vydavateľstvo Crew práve vydalo českú verziu komiksu Daytripper - Každý jeden den od brazílskej dvojice Fábio Moon a Gabriel Bá. Ak by ste si mali prečítať jediný komiks určený pre dospelých, je to tento!

Wau!

Ešte nikdy som nečítal takýto majstrovský ľudský príbeh o zmysle života. Viete, čo je v živote dôležité? Čo nás definuje, aký má zmysel naše konanie a akú má hodnotu? Je to prvý bozk, rodina, láska, úspech v práci, sláva, vzťah s rodičmi, kamarátstvo? Môže aj najotravnejšia robota pomôcť ľuďom? Hlavný hrdina Brás prežije v desiatich kapitolách tohto komiksu svoj každodenný život a pritom je každá chvíľa jeho posledná. Na konci každej kapitoly zomrie. Čo by sa stalo, keby sme o chvíľku zomreli? Čo z toho má zmysel? Má ho smrť?

Toto komiksové dielo si zaslúži všetky ceny, ktoré dostalo (Eisner Award) a úprimne, neviem, či som niekedy čítal komiksové alebo literárne dielo, ktoré by vo mne vyvolalo toľko emócií a úvah nad životom. Ohromná kniha, pre všetkých čitateľov so sklonom k premýšľaniu. Život je krehký, trpký, ale i úžasný.

Výtvarne zaujímavé, ale scenáristicky a čitateľsky toporné a nudné. Klasický neduh životopisných príbehov v komiksoch, veľa popisného textu okolo, žiadna dynamika, škoda. Baudelaire ma ako básnika ovplyvnil veľmi, na toto dielo som bol zvedavý, ale po jeho prečítaní vo mne ostal veľmi rozpačitý pocit.

Pre mňa zatiaľ najlepšia kniha od Kinga. A vlastne i prvá, ktorá ma naozaj bavila. Rodinný výlet s Kentovcami bol dokonca vtipný.

Nikam to nespeje, ale svojim spôsobom ma to bavilo viac ako prvé dve časti v minulej Modrej Crewi. Plusom je kresba.

Je to také... nijaké. Prostý dej plný očakávaných klišé, týpek je neschopný, ale tvrdohlavý, napokon je výnimočný. Kresba púštnej planéty ma bavila, a preto hodnotím ako dobrý spotrebný fantasy brak. Ťažko povedať, či by mi k lepšiemu dojmu pomohla znalosť literárnej tvorby Sandersona, ktorú nepoznám.

Priemerné béčko, oproti prvej knihe podstatne stráviteľnejšie, Abe už nie je len pasívny okoloidúci, ale priloží aj ruku k dielu.

Táto série je pre mňa. Spider-Man je zábavný a pôsobí moderne i tradične zároveň. Už dlho som Spider-Mana nečítal a tento "ždiarsky" ma baví.

Providence je zaujímavý komiks. Nádherná ukážka toho, ako sa dá z ničoho upliesť bič. Alan Moore je borec a dokáže napísať dvanásť zošitov o tom, ako sa jedna postava potáca v literárnom svete, vedie prázdne reči a okolie jej zdatne sekunduje. Jasné, toto je púha odkazovka pre fanúšikov jedného (a pár ďalších) spisovateľa, iné ambície to nemá. Pre mňa, čitateľa antológií Chambersa i Lovecrafta a (napr.) i Stokera, je jasné, že je tam toho požehnane. Lokácie, postavy, dialógy, práca s kultom, však dobre. A čo samotný dej? Nič. Krásne to vidieť na tej kapitole bez bublín, ktorá je následne zhrnutá v denníku - rozprávali sme sa o spisovateľoch a dielach. Nič podstatné sa neudeje. V celom komikse. Pointa - inšpirujem Lovecrafta - je na minipoviedku a nie na hrubú bichlu.
Ale!
Moore nie je Morrisson, vie písať. Nie je ani Gaiman, takže poetiku nahrádza homo-sexom a predovšetkým, je detailista a majster komiksovej formy, takže, aj keď je to celé vlastne o ničom, nič vám nechýba. Ani v okamihu, keď čítate tie stohy denníkových kecov. Vrátane konca, ktorý je rovnako nijaký ako celá kniha. A fakt je škoda, že tu nevyšli predchádzajúce komiksy "lovecraftovho" Moorea. Suchá kresba sa k tomu hodí.

Providence nie je pre každého, dynamické (nechcem povedať akčné) typy budú trpieť. Moore má podstatne lepšie veci, tu sa len predvádza, rovnako ako v podobne prázdnych Stratených dievčinách. Napriek tomu ma jeho štýl baví a neľutujem, že som si toto mohol prečítať.

Po predchádzajúcich svižných knihách je tu prvýkrát zmätočný dejový bordel, ktorý sa tvári strašne závažne, ale je to len chaotický mišmaš. A aj tempo sa v tom rozhádzanom puzzle zasekáva. Pokiaľ chcete vidieť komiks, ktorý sa tak veľmi snaží vyzerať dospelo, až pripomína šesťročné decko imitujúce rodičov, toto je skvelá voľba.

Výborná jednohubka a Aaron dokázal, že Punisher mu sedí minimálne tak dobre ako Wolverine.

Hodnotím to komplet. Je to plytké v nepriamej úmere potápajúcej sa zeme do hlbín temnej dimenzie. Nič nemá dlhodobý dopad, nič nemá význam, Batmanovo uväznenie je hm... Netuším, či som pochopil, čím bol tak výnimočný pre celú udalosť. Ale! Vlastne som bol zvedavý až do konca, čo sa bude diať a čítanie ma istým zvráteným spôsobom bavilo. Prvá kniha je najlepšia, druhá núka občasné zaujímavé variácie na Batmanov a tretia je (tradične) nezmyselná rúbačka s happyendom. Ozaj, keď došlo na Nidavellir a vyhasnutú vyhňu... jáj, počkať, to bol film z konkurenčného Univerza, tak nič. Skrátka, dočítal som to a nemôžem povedať, že so zebazaprením. Ale súhlasím s tým, že už pomerne dlho je superhrdinský mainstream scenáristicky vyprahnutý a veľké mená na tom nič nezmenili.

Batman a syn ma bavil veľmi, toto menej a R.I.P. vôbec. Nezdieľam názor, že prečítaním Čiernej rukavice sa z posledne menovanej knihy razom stáva veľdielo. Morrison je síce post-kompost-moderne odkazujúci magor, ale to je občas málo. Nič to nemení na tom, že by som v ČR uvítal pokračovanie rady Batman a Robin, z ktorej vyšla jedna veľmi dobrá kniha.

Mne to prišlo trošku nemastné-neslané. Pôsobí to historicky verne, ale v podstate je to konverzačná politická záležitosť. Akcie je minimum, postavy vo mne nevzbudili ktovie aké emócie a kým som sa do toho začítal, prešla polovica knihy. Kresba je príjemná, ale opäť, nepôsobila na mňa ako niečo, čo by som si mal pamätať na večné časy.
Plusom je rozhodne to, že ide o čisto historický komiks a nadprirodzeno sa obmedzilo na pár vidín a predovšetkým na sochy, ktoré dozerajú osudovým zlomom. Toto považujem za geniálny autorský ťah.
Koho láka história, toho tento komiks asi nesklame. Každopádne je Dufaux spisovateľ, ktorý sa vyžíva v pomalom a rozvláčnom tempe, ktoré mi úplne nesadlo.

Detective comics je jediný batmanovský znovuzrodený titul, pri ktorom sa nenudím. Vracia sa Robin a nie je sám. Ľahko podaná téma - ak zmením minulosť, buducnosť bude iná - ma baví od čias Bishopa z X-Menov, a preto som sa dobre zabával.

Asi najlepšia kniha v rámci znovuzrodenia s Flashom. Hlavný hrdina má trable sám so sebou, takže aj s inými. Škoda, že to nekreslil niekto výraznejší, vizuálny spotrebný priemer našťastie neruší celkový pozitívny dojem z tejto knihy.

Chabá mlátička s plytkým, ale o to neprehľadnejším dejom. Medzi autormi je Johns, tak ma to neprekvapilo. Jedna zo záhad existencie v priamom prenose. Prečo to bolo zaradené do DCKK? Možno ako odstrašujúci príklad.

Lemire je kráľ rodinných drám. Jeho prvé veci, čo si kreslil čiernobielo, pôsobia ako úryvky z poznámkového bloku a nie ako finálny produkt, a preto sa na kresbu netreba priveľmi sústrediť. Hoci rád experimentuje a snaží sa o ozvláštnenie svojich vízií (tu napr. rozmazané spomienkové pasáže, detské komiksové kresby), to mu neberiem.
Príbeh je civilný, bezútešný a zvláštne citlivý, má v sebe čaro veľkých životných drám. Osobne tento typ životných obyčajností nevyhľadávam, predsa len je v tomto silnejšia literatúra alebo film, musím však uznať, že Lemire je nesmierne citlivý autor. Essex County nie je jeho vrchol, aspoň pre mňa, ale to neznamená, že si nezaslúži pozornosť.
Na českom trhu v podstate nemá konkurenciu a Paseka urobila záslužný čin. Navyše, knižka pôsobí veľmi dobre aj ako artefakt.

Toto tu malo vyjsť v 90. rokoch. Dnes je to pre mňa nudná rúbačka bez deja, Michalangelo do počtu a Simon Bisley ma nikdy nebral, takže neviem, čo vyzdvihnúť. Nuda v pevnej väzbe, pritom by sa hodil lepený toaleťák.

Tento komiks zachraňuje kresba. Inak je Abe vykreslený ako ten najpasívnejší nýmand, ktorý tam je, len, aby sa nepovedalo. Škoda.

Myslím si, že keby to nemalo vizuálne príťažlivý rukopis viacerých výtvarníkov, tak po tom pes neštekne. Azzarello vymyslel lákavú premisu, z ktorej nevytrieskal vôbec nič. To radšej mohlo vyjsť Broken City, čo je Batman á la 100 nábojov, navyše to kreslil Risso. Pevná väzba je tu úplne zbytočná.

Vynikajúca kniha. Úvodný príbeh z letiska akoby vypadol z Gotham Centralu, akurát je tu vyšetrovateľ Batman. Anarky tiež nenudí. Kresba sa mení, ale vždy je zaujímavá. Po dlhej dobe (rebirthovej) opäť zaujímavý Batman.

Prekvapivo najtemnejší príbeh Mýtov. Samozrejme, je to v podstate nepodstatná alternatívka, pokiaľ však po prečítaní päťtnástych Mýtov cítite ako ja sklamanie, táto kniha ho napraví. O Taylora nejde.

Ross má lepšie diela a scenár tam ani nie je. Malá morálna úvaha na tému - jedinec nezmení ľudstvo, ale za pokus to stálo - mi príde veľmi málo na takto veľkú, ale inak prázdnu knihu.

Už som ani nedúfal, že si niekedy prečítam klasického zábavného Spider-Mana. A stalo sa! V Čechách nič lepšie s Petrom Parkerom nevyšlo už... ani neviem ako dlho. Super.

Prečítať sa to dá, ale je to skôr nevyužitý potenciál. Krátka jednohubka o tom, ako Wayneovci zomierajú po stáročia, pretože Vandal Savage má záľubu v astronómii,

Pripravte sa na veľkú porciu nudných kecov množstva postáv. Nič sa tu v podstate neudeje. Ostáva dúfať, že sa to zmení k lepšiemu alebo to zabaliť. Každého osobná voľba.

Najlepší prekladový komiks, čo v Čechách posledné roky vychádzal je na konci a stálo to za to.

Skvelá vtipná superhrdinská retro záležitosť. A miestami úžasne politicky nekorektná. Teším sa na pokračovanie.

Grandville došiel do finále. A úrovňou sa vrátil kamsi k prvej knihe. Ide o detektívku, v ktorej sú všetky zvraty jasné dávno pred ich odhalením, našťastie to Talbot vie a v podstate to neustále s nadhľadom glosuje. Priaznivci Sherlocka Holmesa budú nadšení. Ja si myslím, že predchádzajúce dve knihy boli podstatne lepšie. Každopádne som rád, že Grandville vyšiel.
P.S. Najzábavnejšia formálna blbinka bola čierna fólia na posledných stranách komiksu prelepená nálepkou - ochrana pred spoilermi.

Jedna z najlepších kníh, čo v DCKK vyšla. Človek sa skoro prichytil pri tom, že číta Alana Moorea. Akcie je minimum, pocitov a úvah hromada. Ako úvod do superhrdinov to nefunguje, kto má k nim trvalejší vzťah, ten tento komiks ocení viac. A vôbec neprekáža, že polovica účinkujúcich u nás nemá prakticky žiadnych fanúšikov a málokto tuší, čo sú zač.

Retro zošit je kapitola sama o sebe. Tak absurdné situácie a riešenia bojov superhrdinov so superzločincami sa len tak nevidí. Wonder Woman ako vývrtka? Huslista útočiaci vypchatým klokanom? Akože neskutočná záležitosť!

Fakt pecka.

Vynikajúca záležitosť, jeden barón dodal humor, králici sú borci a peklo je premenlivé miesto. Aj to literárne. A ďalšia kniha sľubuje crossovers Mýtmi. Čo viac si priať?

Pravdepodobne najlepšia séria dospelého fantastického komiksu, čo tu vychádza.

Pre mňa jasný kandidát na Fabulu Rasu. Pat Mills nadáva na všetko, čím menej hrešíte, tým ste po smrti väčší lúzer, do toho pôsobivá kresba, aj na tie gotické emo postavy som si časom zvykol. Sú tu tri albumy a bavili ma so vzostupnou tendenciou, nuž nemám, čo by som vytkol.

Thorgal je tradične priemerná fantasy, ktorá si svoj vrchol odbila v dieloch 14-16 (Aaricie, Vládce hor a Vlčice) a možno ešte v Alinoë. Pozornejší z vás si isto všimli, že až na jeden prípad ide vždy o príbehy, kde sa Thorgal takmer nevyskytuje. Aj v tejto súbornej knihe je jeden taký príbeh a je skvelý. Hlavný dej je však tradične "obyčajný" a púť od zabudnutia cez časové paradoxy je "thorgalovsky" mdlá. Každopádne som rád, že je u ďalší pokus o vydávanie európskej klasiky.

Po čase ma Deadpool zasa bavil. Pravda, je to skôr doplnenie udalosti Axis, ktorá v ČR nevyšla a verím, že sa preto tým, čo to nečítali, môže zdať dej skôr epizódny a podivne roztrieštený. Ekologická story je zatiaľ vrcholom dua Duggan-Posehn.

Tento príbeh tiahne kresba.

Z celého českého Rebirthu mi Detective Comics sedí najviac (Wonder Woman je až druhá). Iste, Batman je tu príliš ľudský a prakticky každý ho premôže (!!!), zato ten tím okoloidúcich postáv je fajn. Jasné, opäť tu máme zameranie na pomerne neznámu postavu a jej rodičovské komplexy, vôbec mi to neprekáža. Lady Shiva je pôsobivá ako vždy. Príbeh drží v rámci noriem, kresba sa vidí v takých tých ostrých drsňákoch ako R. M. Guéra, S. G. Murphy a pod., čo je rovnako klad. Tretia kniha Detective Comics skrátka (zdlha, obsahuje 7 zošitov) núka výborný superhrdinský maistream. Čo dodať.

Som dosť sklamaný. Celý čas som sa do čítania nútil a nie a nie ma to chytiť. Pritom všetky ingrediencie sú zvolené správne. Variácia fantasy rás kombinovaná s bohmi z Asgardu, draci, bitky, ríša mŕtvych, zánik bohov, obri, do toho trpaslík, ktorý chce mať iba pokoj, ale namiesto toho má jedno kúzelné kladivo... Škoda, že je to celé nemastné-neslané. Kresba je pekná, ale z mnohých tvárí som mal podobný dojem ako z nedávneho Conana - Kráľovna čierneho pobrežia. Miestami mi doslova narúšali atmosféru.

Prevedenie je tradičné, tvrdá väzba je mäkká ako potrava pre batoľatá, navyše, oliata nejakými tými vystupujúcimi písmenami a kresbou, celé to tečie až za okraje, takže pri držaní to driape ruky. V kníhkupectve som vyberal z viacerých kusov, všetky mali dosky značne odstávajúce od knižného bloku strán. A ešte jeden technický detail., na viacerých miestach sú v bublinách delené slová tak, akoby slabiky neexistovali. Normálne som po čase čakal, kedy rozdelia slovo aj v nejakej dvojhláske, ale napokon som sa nedočkal.

Nie je to zlé, ale k uzúfaniu nezaujímavé dielo. A to som sa tak tešil!

Bavilo ma to, najmä dievča s cigou v ústach, to už sa dnes v komikse nevidí. Tiež som predtým videl animák, ktorý mám rád. Zrada priamo z vlastných rád, navyše, konečne som v priamom prenose videl, ako sa z Robina stal Nightwing. Historik vo mne si prišiel na svoje.

Spotrebná záležitosť, je tam veľa hrdinov, aj super, bijú sa, skáču naprieč časom i dimenziami a dobro zvíťazí. Kreslí a píše to Alan Davis, ktorý si tváre nacvičoval na mongoloidných jedincoch, čo je poznať. Retro o Atomovi bolo jedno z tých čitateľnejších.

Zábavné, čačano nakreslené (sem-tam niektoré tváre akoby vypadli z palety Romitu juniora) a farebnejšie než dúhový pochod. Mladá tínedžerka rebeluje voči zvykom, rodičom a vôbec, ešte aj získa superschopnosti. Milé prekvapenie.

Vynikajúca dobrodružná záležitosť z prostredia Vikingov. Jediný fantasy prvok je ten murénovitý prerastený had a jediná scenáristická barlička je skutočnosť, že bez ohľadu na počet kilometrov, ktoré ujdú hrdinovia po súši, vždy číha tam, kde sa priblížia k vode. Inak je to pomerne pri zemi sa držiace, čo kvitujem. Kresba "európska" a formát oku lahodiaci. Čo viac si priať? Pre mňa zatiaľ najlepší Dorison.

Oproti prvej knihe legiend mi táto prišla o mnoho lepšia. Prekvapila ma účasť Stana Sakaia a bavila ma rytina vo víťaznom príbehu. Aj maľba u kartografa bola oku lahodiaca. Pre deti jasná voľba, jedno, ako staré.

Neskutočná blbosť, až je zázrak, že sa z Rocketa stala filmová hviezda. Pre malé deti úžasný komiks, pre ostatných pohľad na postavu, ktorá sa stala znama preto, lebo sa dnes na seba vôbec nepodobá (iste, je to medvedík čistotný, ale...). Štyri zošity nakreslil Mignola, ale to nespoznáte.

Nič moc, kresba ma oproti Incalovi potešila, príbeh je stále paleoblbý. Snáď sa už Jodorowského v tejto edícii zbavíme nadobro.

Úžasné na tomto komikse je to, že je to príjemné sci-fi, ktoré nie je úplne blbé a nepotrebuje k obľube lacné zbesilé akčné tempo alebo ultra-mega-žúzo prekvapivé finále. Veľkým kladom je kresba, najmä prostredia a všetkého navôkol, postavy majú svojské tváre, beriem, že ide o autorský zámer.

Ellis tieto detektívne čudnosti píše stále rovnako a mňa bavia viac a viac. Moon Knight je taký Fell osekaný na vesmír Marvelu. NHM ospravedlnilo svoju existenciu.

Solídna mainstreamovka, súboj v aréne je dokonca výnimočný. Táto Wonder Woman stojí za prečítanie.

Brubaker ma nie a nie chytiť do osídiel. Nie, že by to bolo zlé, ale mne sú všetky jeho postavy buď nesympatické alebo sú otravné a neviem sa dočkať, až to schytajú. Fatale má atmosféru, ktorá zaujme, ale to je tak všetko.

Toto je vítaná zmena na českom trhu. Moore je skrátka skvelý. Navyše, sem-tam odkazuje aj na veci, ktoré by mohli poznať aj tuzemskí ľudia. Lovecraft, Verne, Doyle, Fleming, esesáci, keltský borec... Prvý príbeh je fakt celkom striedmy, ale ostatné dva nemajú chybu! Postavy majú dušu, rozmer, človek im fandí, niektoré vtipy ma nesmierne pobavili (konzumácia hovädzieho a následné riešenie z obdobia kriedy). Výborné sú aj reportáže od jednej reportérky. V podstate je to životopis Nemovej dcéry a pocta braku. Absolútne dokonalá!

Bacha - spoiler! Na to, že najlepšie super mozgy a ochrany v Lige prekoná dieťa s tabletom a výkvet protivníkov je úbohejší než zostava rekonštruovanej slovenskej vlády, som sa vlastne celkom bavil.